Myslela som si, že je to medveď...
No ochvíľu sa z nich vynoril... Ocko? Čo tu ten robí?!"Ahoj," pozdravil sa mi.
"Ahoj," povedala som potichu.
"Smiem?" ukázal na miesto vedľa mňa... Len som prikývla..."Ako si vedel, že tu budem?" pozrela som sa mu do očí.
"Ako malý som sem tiež chodieval... Bolo to také moje útočisko, tak ako tvoje teraz," pohladkal ma po chrbte."Hm...." sklonila som hlavu.
"Len som ti chcel povedať, že Lukáš prišiel za nami a všetko nám vysvetlil... Nie je všetko tak, ako sa zdá... Lisa, on ťa fakt ľúbi... Len si to nechaj od neho vysvetliť. A potom si to môžeš rozmyslieť, hm?" pozrel na mňa s nádejou v očiach."Ja... Ach... No dobre," povedala som.
"Tak poď, Lukáš je u nás a je na tom dosť zle.... Už teraznje dosť zdeptaný z toho, že si utiekla a nevie kam..."Postavili sme sa a šli sme domov.... Bojím sa..... Bojím sa toho, či to zvládnem... Či mu dokážem odpustiť.
Pomaly sme prichádzali k nášmu domu....
Keď sme prišli pred dvere, ocko sa na mňa pozrel a povedal mi:
"Len smelo... Urob, čo uznáš za vhodné," venoval mi úprimný úsmev.
"Ďakujem," nesmelo som sa usmiala a objala ho...Potom sme vošli dovnútra...
YOU ARE READING
Confused (FF) [✓]
FanfictionPríbeh o rozhodovaní, sklamaní a dôvere..... Príjemné čítanie