Neskrotný

2. Vlci

Mlčanlivou Aljašskou pustinou sa nieslo hlboké zavytie. Vlci si našli korisť, vodca vyzýval na lov. Lov na osamelého starého človeka a jeho záprah.

Jacob pohotovo vytiahol pušku zo stanu a ponáhľal sa ku zhasínajúcemu ohňu. Nahádzal doň väčšinu dreva, ktoré mal pri ňom odložené, aby sa poriadne rozhorel.

Poodopínal psov, aby sa mohli ľahšie brániť a taktiež brániť jeho. Ak by ich neodviazal, boli by pre vyhladovaných vlkov ľahká korisť. Nemohli by im ujsť.

Vlkom už čelil mnohokrát, no nikdy nie sám. Vždy mal pri sebe priateľa, ktorý ho vždy sprevádzal na cestách. Navzájom si kryli chrbty. Po jeho smrti sa cítil osamelý. Z vlkov nemal strach, no i tak pocítil známu úzkosť z blížiacej sa možnej smrti.

Všetci psy začali zúrivo štekať, jedine Reel nie. Jacob si uvedomil, že ho nikdy štekať nepočul. Potom potriasol hlavou, aby sa sústredil na dôležité veci. Sledoval správanie psov. Rovnako ako pri líške, všetci sledovali jedno miesto.

V diaľke zaznamenal pohyb. Potom ďalší a ďalší. Vlci sa ani nesnažili skrývať. Oprel si zadnú časť pušky o pravé rameno a žmúril do zameriavača. Keď sa mu podarilo zamerať sivočierneho vlka, rýchlo stlačil spúšť. Ozvalo sa ohlušujúce zadunenie a vlk padol na zem.

"Ešte desať," poznamenal Jacob.

Vlci sa približovali. Uháňali smerom ku psom. Hnedý pes prevzal vedenie. Vyštekol rozkaz pre obranu pána a bežal proti vlkom. Za ním sa rozbehol biely Luke, potom sivo-biele a ryšavo-biele šteňatá.

V čele vlčej svorky bežal obrovský uhľovočierny vlk, vodca. Sivo-biele a ryšavo-biele šteňatá predbehli hnedého i bieleho psa a vrhli sa na vlčieho vodcu.

,,Silver, Flame, zmiznite od neho!" Rozčuľoval sa Jacob, ktorý sa chystal strieľať na vlčieho vodcu, no nemohol, lebo sa mu tam priplietli vlastní psi, ktorých nechcel zastreliť.

Keď videl, že šteňatá neposlúchli, zacielil na iného vlka, no bol príliš ďaleko. Musel počkať, kým sa priblíži.

Šteňatá proti skúsenému vlčiemu vodcovi nemali šancu. Ešte ani nestihli po ňom chňapnúť, už ležal ryšavo-biely Flame s roztrhnutým hrdlom v kaluži vlastnej krvi.

Keď sivo-biely Silver uvidel svojho brata umierať, vyhral uňho strach nad pomstychtivosťou. Vydal sa na útek.

Biely Luke sa vrhol na čiernu vlčicu. (Koľká irónia XD). Vlčica jeho útok nečakala. Chytil ju zhora za kožu na krku a prudko šklbol smerom dole. Vlčica s tlmeným žuchnutím dopadla chrbtom na zasneženú zem.

Bola ešte mladá a neskúsená, čo dávalo Lukovi výhodu. Navyše bola aj menšia, takže po tvrdom dopade, ktorý jej vyrazil dych, Luke okamžite prehryzol jej mäkkú kožu na krku, až tesákmi narazil na pulzujúce miesto. Vedel, že keď ho naruší, vlčicu zabije. Vdýchol chladný večerný vzduch, privrel oči a stlačil čeľuste.

Vlčici sa z očí vytratila iskra života. Luke chvíľu hľadel do jej prázdnych očí. Na okamih sa ho zmocnila ľútosť. Otriasol sa, akoby zo seba odháňal neželanú emóciu, potom sa od nej odvrátil a bežal v ústrety jej rozbesnenému druhovi.

Reel bol paralyzovaný. Stál na mieste, všetko sledoval, no nedokázal sa rozhodnúť, čo má robiť. V momente, kedy sa chystal obraňovať svojho pána, zmocnil sa ho zvláštny pocit.

Sledoval stvorenia, ktoré nikdy nevidel, ale i tak sa mu zdali viac, než známe. Nikdy nemal žiadne predstavy, videnia či niečo podobné, ale v tom momente sa videl, ako beží v lese po ich boku. Cítil pocit, ktorý si nepamätal, že niekedy zažil. Akoby ho nič neviazalo.