Neskrotný

9. Smrť

Dni ubiehali a Reel si pomaly zvykal na život vo svorke. Naučil sa vlčie zákony, hierarchiu a dokonca sa naučil aj loviť.

Keď sa svorka jedného dňa preháňala okrajom lesa so zámerom zachytiť známky nejakej koristi, vietor dovial zvuky a pachy patriace človeku so záprahom.

Reel okamžite zareagoval zavrčaním a zježením srsti. Bez varovania vyrazil vpred.

Nadišiel čas odplaty.

Prevzal vedenie a zmenil smer. Vodca bežal tesne za ním.

Zbytok svorky zastavil. Vlci zmätene čakali na reakciu svojho vodcu. Ten však za behu pootočil hlavou a cez plece vyštekol rozkaz k útoku.

Reela si za ten čas celkom obľúbil. Dokonca mu udelil post gammy, tretieho najvyššie postaveného vlka.

Dobehol Reela a zlostne mu chňapol po tvári.

Nechcel mu ublížiť. Iba mu dával najavo, že sa mu nepáčilo, ako ho predbehol a bez dovolenia prevzal vodcovskú pozíciu.

Reel uhol a dovolil vlkovi, aby ho predbehol a tým sa vrátil do čela. Po chvíli tichého behu sa dostali k cieľu.

Bola už tma, ľudské oči nemali šancu zahliadnuť blížiace sa nebezpečenstvo.

Vietor fúkal v prospech svorky, takže ich ani psy nemohli zacítiť. Rozmiestnili sa okolo celého tábora. Keď sa každý dostal na svoju pozíciu, vodca zavytím oznámil, že lov na človeka sa začína.

Reel vybehol z úkrytu. Keď uvidel bezbranných psov, ktorí boli priviazaní, odfrkol si. Nemohli ujsť.

Prechádzal okolo nich a dráždil ich, aby sa rozštekali. Mal plán.

Reelovou výhodou bolo, že poznal život v záprahu. Poznal reakciu človeka, ktorý sa snaží brániť svoj záprah.

Keď vyplašený rozospatý muž vybehol zo stanu, ako Reel predpokladal, vlci sa na muža okamžite vrhli. Nestihol sa brániť, nestihol vystreliť, nestihol zakričať.

Bolo to jednoduché. Jednoduchšie, ako lov losa či jeleňa.

V priebehu hodiny v tábore neostal kameň na kameni. Vlci boli ako tornádo. Spustošili úplne všetko, čo sa len dalo.

Roztrhali vrecia s jedlom, vyžrali zásoby a vybielili i sane, v ktorých boli ryby pre psov.

Neostalo nič.

Vlci boli nadmieru spokojní. Bez väčšej námahy sa nasýtili do prasknutia a zároveň poslali tiché varovanie ľuďom, ktorí sa odvážili narušiť vlčiu ríšu.

♧♧♧

Po troch mesiacoch opakujúceho sa scenára ľudia medzi sebou začali šíriť najrôznejšie chýry o vlčom démonovi či prekliatí.

~Vo Willow Creek~

Bolo okolo piatej ráno, keď sa do mesta doplazil zakrvavený muž.

O takom čase ešte nebývalo vonku veľa ľudí, ale keď si okoloidúci poštár všimol zraneného človeka a zavolal pomoc, takmer okamžite za zodvihla vlna paniky.

Ľudia zmätene vybiehali z domov či len vykúkali z okien, aby zistili, čo sa stalo.

,,Ako sa vám to stalo? Kto to bol?" Vypytoval sa lekár, ktorého zavolali ľudia.

,,Vlci. Zaútočili z tmy. Ja...nepočul som ich prichádzať. Bol tam. Neviem ako je to možné, ale...bol tam on...," chrčal zranený.

,,Kto? Kto tam bol?" Snažil sa zistiť lekár.

,,Všetkých nás zabije. Je to diabol. On ich viedol... Prišiel sa pomstiť. Splatiť dlh krutosti," pokračoval zranený muž.

,,Má horúčku a stratil veľa krvi. Blúzni. Podajte mu morfium," prikázal doktor.

Keď morfium zabralo a bolesť sa zmiernila, doktor sa znovu snažil získať odpoveď: ,,Už je vám lepšie, však? Zaútočili na vás vlci. Koho ste tam spoznali? Koho ste nazvali diablom?"

,,Zabijak. Neskrotný Zabijak tam bol. Viedol svorku. Ja ho poznám. Kedysi som ho....kúpil. Poznám ho dobre... Je nebezpečný," dopovedal niekdajší tyran psov Gin pred tým, ako sa rozkašľal.

,,To bude v poriadku, pane," snažil sa ho upokojiť doktor. ,,Pomaly dýchajte a..."

Keď videl, ako Gin vykašliava krv, vedel, že mu už nepomôže. Chytil mu ruku a prihováral sa mu dovtedy, pokiaľ pacient posledný krát nevydýchol.

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Krásne drastická kapitolka je tuuuu!!!

Čoskoro nastane obrat a potom puf, zvonec koniec! 😔

Ďakujem za 🌟a💬

Ste super❤❤❤

WolfGirl♡

🐺