Neskrotný

11. Katia

Keď sa Reel prebudil, už neležal vonku na snehu. Ležal na mäkkých kožušinách vo veľkej teplej nore.

Zťažka zdvihol hlavu a rozhliadol sa. To nebola nora...

Ale čo to vlastne bolo?

Zrazu do zvláštneho príbytku vstúpil neznámy tvor. Bol ako človek, ale nie celkom.

Narozdiel od ľudí, ktorých dovtedy stretol, bol o niečo menší a srsť na jeho hlave bola omnoho dlhšia. Nebola z neho cítiť slabosť, ale ani hrozba.

Avšak Reel to nechápal. Nedokázal prijať, že mu tento tvor nechcel ublížiť.

Zavrčal.

Mladá žena sa ani nepohla. Keď po chvíli utíchol, prišla o niečo bližšie a čupla si tak, že vyzerala ešte menšia a menej hrozivá, ako predtým.

,,Neboj sa, chcem ti pomôcť," povedala vľúdne.

Niečo v jej tóne hlasu Reela upokojovalo. Necítil sa ohrozený.

Žena pred neho položila hliníkovú misku s vodou. Keď videla, že nie je vystrašený, ani znepokojený, pristúpila k nemu ešte bližšie.

Reel kdesi hlboko v sebe pocítil túžbu dostať sa ku neznámemu druhu človeka, ktorého nikdy predtým zblízka nevidel.

Sám nerozumel svojej náhlej zvedavosti a nutkaniu preskúmať láskavú ženu.

Dovtedy cítil ku všetkým ľuďom odpor a túžbu zabiť. Teda nie úplne ku všetkým. Ale lásku ku dvom ľuďom, ktorých mal za celý život rád, zatlačil do úzadia.

Ale teraz si na ten pocit spomenul. Chcel ísť k žene bližšie, no jeho tvrdohlavosť a hrdosť mu to nedovolili.

Dovtedy ľudí zabíjal. Ako to, že u nej to bolo iné? Nielen že necítil potrebu ju zabiť, ale dokonca pocítil úplný opak.

Ale nemohol len tak zmeniť svoj postoj. Nenávisť, na ktorej si zakladal, nemohla len tak zmiznúť.

Nedokázal zahodiť všetko, v čo dovtedy veril.

Odvrátil od nej zrak. Dúfal, že keď sa na ňu nebude pozerať, nebude ho to k nej tak ťahať.

Ale v kútiku duše zároveň dúfal, že sa jej jedného dňa aspoň dotkne.

Žena, akoby vycítila Reelovu túžbu po zblížení, nakoniec odhodila všetky stopy strachu a opatrne k nemu natiahla ruku.

Keď ju delili od Reelovho chrbta iba necelé dve stopy, do zrubu vošiel muž.

,,Preboha, Katia!" Vykríkol, až sa žena i vlkopes mykli.

Reel sa otriasol a okamžite začal vrčať, i keď sa mu nepodarilo ani len postaviť.

,,Čo to robíš? Vari ti celkom preskočilo? Je to divoký vlk! Ako ti to napadlo? Si tehotná! Tehotná! Len o vlások sme unikli smrti a ty takto riskuješ. Bez mihnutia oka ťa mohol zabiť! Čo by som bez teba robil?"

Po chvíli, keď sa ako tak upokojil, prišlo mu svojej ženy, ktorú celkom vydesil, ľúto.

,,Katia prepáč, že som na teba tak vyletel. Ja...vieš, že som to nemyslel zle," povedal miere. ,,Keď som uvidel, ako naťahuješ ruku ku tej beštii, veľmi som sa zľakol. Čo keby ti ublížil? Čo keby...?

,,Nič sa mi nestalo," prerušila ho mrzuto. ,,Pokiaľ si neprišiel, bol celkom pokojný," zamrmlala vyčítavo. ,,Pozri sa, aký je teraz napnutý. Je pripravený brániť sa. Zaútočiť. Vidíš, ako na teba reaguje?"

,,Mrzí ma to, ale snáď sa na mňa nehneváš, že som mu zabránil, aby ti ublížil. Toto nie je Bailey. Bailey je mŕtvy. Nesnaž sa ho vidieť v tomto vlkovi."

Žena sa naňho pozrela so zúrivosťou v očiach: ,,Tak toto si prehnal! Viem, že to nie je Bailey, i keď mu je podobný. Neboj sa. Aj ja som si všimla, že môj pes zomrel! Keď sa vlk zotaví, pobeží ku svojej svorke."

,,Ten vlk nás chcel zabiť. Viedol na nás útok. Prečo ho zachraňuješ? Nechápem to. Je to náš nepriateľ. Ak chceš žiť v horách, musíš si to uvedomiť. Si taká tvrdohlavá..."

□□□

,,Kkatia? Katia?!" Zakričal muž.

Tehotná žena pohotovo pribehla do miestnosti, kde uvidela svojho manžela stojaceho oproti zježenému Reelovi.

Prudko vydýchla.

,,Henry, pozri sa na mňa. Prosím, upokoj sa a sadni si. A daj mi tú zbraň," potichu rozkázala.

Henry jej veľmi neochotne podal nabitý revolver, ktorým dovtedy mieril na vlkosa a pomaly si sadol na zem.

,,Ššš, všetko bude v poriadku. Nechceme ti ublížiť," Katia chlácholila rozrušeného vlkopsa.

Veľmi pomaly, vystrela ku nemu zovretú päsť, nevnímajúc Henryho trasľavý dych a tiché nadávky na Reela.

Vlkopes natiahol krk, aby privoňal Katiinej ruke a zároveň nedôverčivo zazeral na Henryho, ktorý sa krčil za smelou ženou.

Katia otvorila dlaň, v ktorej mala kúsok surového mäsa.

Vlkopes natiahol krk ešte viac, no keď zistil, že stále nedočiahne, bol nútený urobiť krok smerom ku manželom.

Pohľadom prebodávajúc a vrčiac na Henryho si s najjemnejším dotykom uchmatol mäso a rýchlo sa stiahol späť do bezpečnej vzdialenosti.

A práve vtedy si ho Katia celkom zamilovala. Vedela, že jej neublíži.

Vtedy si Reel ešte odmietal priznať, že si ju zamiloval tiež.

🐺

Ahojte, vĺčkovia moji!

Je tu nová kapitolka!!!

Ďakujem za 💬&🌟

Sú mojou motiváciou

WolfGirl♡

🐺