Neskrotný

Epilóg

Ľadovou pláňou sa mihol tieň, za ním ďalší a ďalší.

Vlčia svorka na čele s veľkým sivastým vodcom letela cez zamrznuté lúky a lesy, nezastavujúc ani na okamih.

Keď dobehli ku miestu, kde les plynulo prechádzal do rozsiahlej čistiny, na ktorej stál drevený zrub, svorka spomalila.

Klusali smerom do lesa, ale vodca zastavil a dlho sa díval dolu z vŕšku, na ktorom stál, smerom do údolia, na zrub.

Nastražil uši a keď započul hlas, ktorý tak veľmi miloval, rozkýval sa mu chvost zo strany na stranu a z hrdla sa mu vydralo natešené zakňučanie. Zbehol z kopca, obehol zrub a tam ju našiel.

Opatrne k nej prišiel, aby ju nevystrašil.

Radostne zvýskla. Viac mu netrebalo, už aj mal hlavu položenú v jej lone a užíval si nežné dotyky, ktoré mu znovu pripomenuli krásne časy, kedy jej chodil po boku.

Keď sa však v okolí objavil neznámy menší tvor, ktorý žene akoby z oka vypadol, Reel spozornel.

Katia gestom ruky privolala svoju dcérku bližšie.

Vlkopes ju najprv poriadne pooňuchával, nevynechávajúc ani jeden centimeter jej teplého oblečenia.

Potom do nej strčil svojim ňufákom. Dievča sa zasmialo, on jej olízal tvár a už aj sa váľali v tráve. Dievča radostne pišťalo a Reel hravo vrčal.

Potom sa postavili, Reel sa otriasol a hlasno vyštekol.

Krátko na to sa z húštiny na kopci vyteperili tri malé chlpaté guličky a huňatá biela vlčica, Reelova družka.

Nemotorné vĺčatá sa skotúľali dolu kopcom, ale hneď na to sa postavili a rozbehli sa ku svojmu otcovi.

Biela vlčica ich z diaľky pozorovala. Reel sa postavil, nosom sa dotkol Katiinej tváre, obtrel sa jej čelom o líce a odklusal ku svojej družke.

Položil jej hlavu na krk, potom sa otočil na ľudí a sledoval, ako Katiina dcérka bráni rukáv svojej bundy pred ostrými zúbkami vĺčat a ako Katia s láskou hľadí na svoju ratolesť.

V Reelových očiach sa zračila neskrývaná spokojnosť.

Stretol sa s Katiiným pohľadom a usmial sa na ňu vlčím úsmevom. Potom krátko zavyl na svoje mladé. Keď pribehli, s vlčicou ich nežne zobrali do čeľustí a spolu odklusali do lesa.

Počas svojho života si niečo uvedomil - že ľudia sú krutí a zlí, že páchajú príšerné činy, trestajú nevinných a ničia svoje okolie. Sú plní nenávisti, nenásytnosti a zloby.

Ale nie všetci.

Práve to mu Katia pripomenula. Že dobrých ľudí nie je síce veľa a ich činy väčšinou nie sú také výrazné, ako tie zlé, ale takíto ľudia stále existujú a oplatí sa pre nich žiť.

Rozhodol sa, že dá ľuďom ešte jednu šancu...

🐺

Vĺčkovia, už je to tu...

Nadišiel čas rozlúčky😢😢😢

Úprimne, písanie v takomto štýle mi bude chýbať

Ďakujem za všetko, vďaka vám som mala silu pokračovať

Milujem vás

WolfGirl♡

🐺