Neskrotný

16. Rozhodnutie

Manželia sedeli vedľa seba na prútenom kresle a popíjali teplý čaj. Henry si nervózne žmolil rukáv na pletenom svetri.

,,Katia," začal, ,,musím ti niečo povedať. Keď som bol v meste a vracal som sa z nákupu, nejakí muži obkľúčili Vlka a pokúsili sa ho zastreliť. Hovorili, že ho poznajú a že má na svedomí veľa zranených ľudí. Niektorí dokonca hovorili, že aj smrtí. Volajú ho Neskrotný Zabijak," povedal kyslo. ,,Keď som uvidel hrôzu v očiach najdrsnejších mužov severu, prešiel mi mráz po chrbte. Majú z neho veľký strach. Viem, že sme to už riešili, ale ak hovoria pravdu...je naozaj nebezpečný."

,,Možno pre nich," odsekla Katia.

,,Vyhrážali sa, že si ho nájdu a zabijú ho. Že urobia čokoľvek, aby boli ich ženy a deti v bezpečí. Pokladajú ho tam za najväčšiu hrozbu. Predsa len je to divoké zviera. Čo ak jedného dňa zdivočie a obráti sa proti nám? Mám ho rád, ale zároveň sa znovu začínam báť. Keby aj nezdivočel, tí muži sa ho tak či tak pokúsia zabiť. Nechcem mať s nimi problémy. Jeho zabitie berú ako povinnosť. Urob ako uznáš za vhodné, ale na tvojom mieste by som sa ho zbavil. O pár dní nás bude o jedného viac," povedal pozerajúc na Katiino veľké bruško. ,,Nechcem riskovať."

,,Ale...," pokúšala sa namietať, no Henryho ostrý, no úprimny pohľad ju umlčal. ,,Ak je to naozaj také vážne, asi máš pravdu," povzdychla si.

Postavila sa a prišla k Reelovi.

,,Poď," zavolala ho, obliekla si kabát a vyšla von zo zrubu.

Sadla si na schody pred dreveným domom a chytila vlkopsovu hlavu do dlaní.

,,Vlk," zašepkala, ,,môj zlatý Vlk. Nie si tu v bezpečí. Musíš isť preč, inak ťa zastrelia. Kiež by si nemusel, ale je to pre tvoje dobro."

Potom sa jej zlomil hlas. Už nedokázala hovoriť ďalej, iba ho pevne objala, zaborila mu tvár do srsti na hrudi a dovolila slaným slzám stekať po svojich lícach.

Niekoľkokrát sa trhane nadýchla, potom ho pustila.

,,Je čas ísť."

Reel pozrel na Henryho stojaceho vo dverách zrubu, na smutnú Katiu, potom na les.

Začínal chápať, čo od neho chcú, avšak nechápal prečo.

Nechcel ísť preč.

Urobil zopár krôčkov smerom ku Katii, dúfajúc, že ju presvedčí, aby mohol ostať.

Odvrátila tvár. Nemohla sa nechať obmäkčiť.

Sklopil uši, chvost držal pri zemi, plaziac sa ku Katii, ako to robili vlci prosiaci vodcu svorky, aby ich nevyhnal zo svorky.

,,Bež!" Zakričala Katia a ukázala na les. ,,Choď domov."

Reel zakňučal. Potom sa postavil a rozbehol sa do lesa. Na hranici stromov sa zastavil a otočil sa späť na ňu. Zaklonil hlavu a zavyl jej pieseň na rozlúčku...

Potom zmizol medzi vysokými smrekmi.

🐺

Vĺčkovia moji, už sa to blíži!

Čaká nás už len Epilóg a potom...😭😭😭

Ďakujem za 🌟&💬

WolfGirl

🐺