Neskrotný

10. Votrelci

- O niekoľko týždňov neskôr -

Okolo obeda prišiel do mesta neznámy záprah.

Muž, ktorý ho viedol, zostúpil zo saní a prišiel ku jednému z domácich, ktorý sedel na schodoch pred miestnym hotelom.

,,Dobrý deň. Som Toddler," predstavil sa a zdvorilo natiahol k domácemu svoju ruku v očakávaní, že sa slušne zoznámia.

,,Čo chceš?" Zamrmlal domáci ignorujúc cudzincovu výzvu k pozdravu.

,,Tak teda nič," zašepkal si cudzinec sám pre seba. ,,Ako sa, prosím, dostanem ku Johansovmu zrubu?"

,,Nijako," zachrčal domáci naďalej venujúc svoju pozornosť rozpáranému koncu rukávu svejej bundy.

,,Ako to? Vraj je to kúsok odtiaľto," nedal sa cudzinec.

,,Ah... Cesta vedie cez tamten prekliaty les. Nikto sa odtiaľ nevrátil. Okrem chudáka Gina... A potom pár hodín na to zomrel. Radím vám, nechoďte tam," varoval domáci a mrzuto odkráčal preč.

~ V lese ~

Reel bežal v čele svorky. Vlčí vodca si už zvykol, že lov na ľudí neviedol on, ale Reel, jeho beta.

Vlčia svorka vtrhla do ľudského tábora. Už ľudí lovili toľkokrát, že sa ani neunúvali počkať si na tmu. Boli veľmi odvážni, možno až príliš.

V tábore však na nich už čakal muž so zbraňou. V meste bol varovaný. Vďaka tomu ho príchod vlkov neprekvapil.

Bol plný odhodlania. Musel chrániť svoju tehotnú ženu. Preto bol napriek svojej mierumilovnej povahe pripravený zabíjať.

Namieril na najbližšieho útočníka a vystrelil. Najprv minul, no druhýkrát svoj cieľ trafil priamo do brucha.

Reel ten pocit už poznal. So zaknučaním klesol k zemi. Nedokázal sa postaviť, nech sa snažil akokoľvek. Neúprosná bolesť mu to nedovolila.

Vlčí vodca takmer okamžite zastavil útok. Ostatní vlci sa prekvapene obzerali. Vodca prikrčene prešiel ku Reelovi a jemným postrkovaním sa ho snažil prinútiť vstať.

Neuspel. Reel slabo zakňučal a zdvihol hlavu. Nosom sa dotkol vodcovho líca v geste rozlúčky, potom zatvoril oči.

Vodca sa ešte raz otočil na Reela a olízal mu ňufák, aby sa ani posledné minúty svojho života necítil osamelo.

,,Zmiznite odtiaľto, lebo dopadnete ako on!" Výhražne skríkol muž a zbraňou ukázal na ležiaceho vlkopsa.

Vlci síce nevedeli, čo povedal, ale pochopili.

Ten človek bol nebezpečný. Bez pohnutia sa čo i len o krok ich dokázal pripraviť o najhodnotnejšieho člena svorky, vďaka ktorému boli už dlhé mesiace živení tak dobre, ako nikdy predtým.

Čierny vodca štekol pre ústup a vlčia svorka utiekla do lesa, nechávajúc zraneného Reela za sebou.

Teraz už mohol umrieť. Ako člen vlčej svorky. Ako syn prírody. Voľný. Už sa pomstil dosť. Dosiahol, po čom túžil.

🐺

Hauuu, čaute!

Môže to byť koniec?

Môže to takto skončiť?

Alebo snáď nie?

Každopádne krásneho 18. februára!

Deje sa dnes niečo?

Nie...

Len tak😂

Vďaka za 💬a🌟

WolfGirl♡

🐺