Neskrotný

12. Útek

Prišiel deň, keď sa Reelovi znovu vrátili sily.

Ráno sa poriadne natiahol, pri čom napol svoje oceľovosilné svaly a ospalo zabručal. Potom sa oklepal a začal vetriť po blízkej potrave.

Podvedome sa vydal ku svojej miske, v ktorej ho už čakala nemalá nádielka čerstvého mäsa.

Rýchlo ju zhltol a prešiel ku oknu. Našiel tam Katiu, ako čítala knihu.

Keď počula známy zvuk škrabkania vlčích pazúrov o drevenú podlahu, zodvihla zrak.

,,Vitaj, Vlk," pozdravila ho nežným hlasom, ktorý si tak veľmi obľúbil, potom sa široko usmiala.

Ani sa nepokúsil odolávať tajomnej sile, ktorá ho k nej ťahala.

Akoby tak robil odjakživa, vyskočil na malý stolček vedľa kresla, na ktorom sedela a opatrne jej položil hlavu na knihu tak, aby nemohla čítať.

,,Ty nie si nič iné, ako veľký chlpatý vynucovač lásky," vyčítala mu dobromyseľne.

Ako na potvrdenie, z Reelovho hrdla sa predralo slastné savrčanie, keď mu Katia zaborila prsty do srsti medzi ušami a začala ho neuveriteľne príjemne škrabkať.

Ticho sa zasmiala.

♤♤♤

Bolo to okolo obeda, keď Reel začul vrznúť dvere. Okamžite bežal k nim. Nikto tam nebol, iba boli...pootvorené.

Konečne sa mu naskytla príležitosť. Nosom ich otvoril natoľko, aby sa cez medzeru prepchal. Keď sa mu to podarilo, bez váhania sa rozbehol do hlbín lesa. Bol voľný.

Naťahoval nohy a užíval si pocit slobody, za ktorý bojoval celý svoj život. Pľúca mu naplnil ľadový horský vzduch, ktorý ho príjemne pálil. Vietor mu hučal v ušiach a strapatil hustú srsť.

Po niekoľkých minútach zbesilého behu zastavil. Nerozumel pocitu, ktorý sa ho zrazu zmocnil.

Bol tam, kde vždy chcel byť. Kam patril. Ale i tak sa necítil naplnený. Čo sa zmenilo? Prečo sa tak cítil?

Veď bol voľný. Bol v divočine. V lese. No cítil, akoby mu niečo chýbalo. Akoby niečo stratil.

Pritlačil nos k zemi a vydal sa to hľadať.

Pohyboval sa v kruhoch, aby mu neunikol ani náznak niečoho, čo by mu pripomenulo to, čo hľadá, avšak nič nenašiel.

Odrazu zacítil pach, od ktorého sa mu rozbúchalo srdce. Okamžite vedel, komu patrí. Celé telo ho nútilo vydať sa za ním.

Odvrátil pohľad a vykročil iným smerom.

Čoskoro zacítil svoju svorku. Netrvalo dlho a už sa aj s nimi vítal. Najprv ho neveriacky oňuchali a keď si boli celkom istí, že to je on, začali po sebe veselo skákať a naháňať sa.

Znovu našiel svoju pravú rodinu...

○○○

Keď bol so svorkou už tretí deň a pocit prázdnoty a osamelosti stále nepominul, pochopil, že láska k nej bola až príliš silná na to, aby ju opustil.

Aby na jej miesto dosadil niekoho iného. Aby miloval niekoho iného viac, ako ju.

Pri stopovaní koristi znovu narazil na jej pach.

Reelovo telo ho túžilo nasledovať dokonca viac, ako pach koristi.

Tentokrát nutkaniu neodporoval. Bez rozlúčenia, či bez zavytia pre svorku, rozbehol sa tam, kam ho to najviac ťahalo.

Bežal za ňou.

Za svojou Katiou...

🐺

Ahoj, vĺčkovia!

Je tu nová kapitolka, tak trochu romantika😍

Dúfam, že sa vám páčila

Ďakujem za 🌟&💬

WolfGirl♡

🐺