Akonáhle bol s ňou, necítil úzkosť a osamelosť, ktorá ho zastavila pri úteku. Namiesto nich cítil, akoby ku Katii patril odjakživa, akoby to tak vždy malo byť.
Nevedel si predstaviť, že by ju už neuvidel. Skutočne si ju zamiloval viac, než si predtým uvedomoval. Ale teraz to už vedel.
Od toho dňa chodil vždy po jej boku.
♡♡♡
Keď mu raz Katia hladila srsť na hrudi a zaborila mu prsty do srsti hlbšie, ako zvyčajne, užasnuto vydýchla.
,,Henry, poď sa pozrieť," zvolala, odhŕňajúc Reelovu srsť, aby Henry uvidel jej nález. ,,Vidíš tieto pásy, kde má riedku srsť? To sú vyšúchané miesta od postroja. To znamená, ze Vlk niekedy musel ťahať sane!"
,,Tak toto by som nečakal," vyhlásil Henry prekvapene.
,,Mohli by sme ho vyskúšať zapriahnuť, už je aj dosť snehu," povedala Katia po chvíli.
Nečakala ani na Henryho reakciu, už aj stála na nohách a chystala sa nájsť postroj, ktorý by Reelovi pasoval.
,,Len seď. Nenamáhaj sa, ja to urobím," Henry upokojoval svoju tehotnú ženu.
Katia si hlboko vzdychla, no sadla si.
O chvíľu prišiel Henry s pevným koženým postrojom.
Reel najprv nedôverčivo hľadel na muža a povedomý predmet v jeho ruchách, no keď sa pozrel Katii do očí, uvidel v nich pokoj a dôveru.
Ak Katia verila mužovi, ktorého Reel stále nemal rád, musel mu veriť aj on. Lebo veril Katii.
Stál namrzene, ale dovolil Henrymu, aby mu zapol postroj.
Vtedy si spomenul na časy, keď mal postroj deň i noc. Na pocit, ktorý zažil len vtedy, keď ťahal sane.
Ako behával na čele svorky ťažných psov, naproti ľadovej pláni, či ako spával v snežnom pelechu, ktorý si sám vyhrabal.
A ako chránil ľudského vodcu záprahu za cenu vlastného života.
Toto všetko mu pripomenul pach nevinných kožených popruhov, ktoré slúžili pri viazaní ťažných psov o sane.
,,Poď," zavolal naňho Henry, čím Reela vytrhol zo spomínania.
Pred zrubom boli stredneveľké drevené sane s pevnou konštrukciou, o ktoré boli zapriahnutí štyria aljašskí huskyovia.
pozn. autora: Aljašský husky je kríženec sibírskeho huskyho s iným silným plemenom. Je to jedno z najlepších ťažných plemien.
Henry Reela zapol na remeň pre vodcu záprahu, čo vlkopsa veľmi potešilo.
Hrdo vypäl hruď, ako za starých čias. Keď znovu započul jeden z povelov, ktoré sa stali v mladosti jeho súčasťou rovnako, ako jeho srsť, radostne vyštekol a zaprel sa do postroja.
,,Paráda!!!" Nadšene zakričal Henry.
Netrvalo dlho a záprah letel tak rýchlo, až psov musel jasným povelom spomaliť.
Keď záprah zastavil pred zrubom, Henry odviazal psov, priviedol ich do kotercov za zrubom, ktoré si Reel nikdy predtým nevšimol.
Potom sa vrátil ku vlkopsovi a odviazal aj jeho.
Reel sa už chcel rozbehnúť do zrubu za Katiou, ale Henry ho chytil za postroj a zaztavil ho.
Potom chytil vlkopsovu hlavu do dlaní a pozrel mu do očí.
,,Ďakujem ti, Vlk, toto bola najlepšia jazda v mojom živote," úprimne zašepkal Reelovi do ucha.
Reel pochopil, že mu Henry po prvýkrát vyjadril náklonnosť.
Natiahol hlavu a nosom sa dotkol líca usmievajúceho sa muža.
🐺
Ahojte, vĺčkovia moji!
Prepáčte mi to meškanie, mám v škole blazninec
Nasťastie sa blížia prázdniny, čo znamená čas na písanie nových kapitoliek😍
Ako sa vám príbeh zatiaľ páči?
Čo hovoríte na Reelovo zblíženie s Henrym?
Dajte vedieť 🌟&💬!
WolfGirl♡
🐺
KAMU SEDANG MEMBACA
Neskrotný
PertualanganNapoly pes, napoly vlk. Postrach Aljašky, srdcom navždy patriaci divočine. To je Reel. Keď však beštiu severu prinútia kruté ruky človeka vzdať sa svojej podstaty, pripravia ju o hrdosť, pokúsia ovládnuť jej divokosť a skrotiť neskrotné, pokúsia sa...