Protivníci sa prebodávali pohľadmi a bojovne krúžili okolo seba. Vzduchom sa nieslo napätie, ktoré vnímali aj ostatní členovia svorky. Obkľúčili ich a pomaly sa približovali. Pôsobili ako sťahujúca sa slučka smrti.
S napnutými svalami čakali na prvú príležitosť vrhnúť sa vpred a roztrhať na kusy porazeného votrelca. Málokedy sa stávalo, že by nevyhral vodca, ale votrelec.
Vodca zaútočil ako prvý. Ako kobra sa mu vrhol po krku. Reel sa mu obratne uhol, vodcove čeľuste sklapli naprázdno, len tesne míňajúc vlkopsove hrdlo.
Vodca jeho pohotovú reakciu síce nečakal, ale i tak si zachoval chladnú hlavu. Potom zaútočil znovu. Tentokrát však Reelovi zahryzol do pleca. Mieril síce na krk, ale rýchly vlkopes ho zablkokoval.
Reel cítil, ako mu vlčie ostré tesáky prenikajú mäsom ako nože. Striasla ho bolesť. Prudko sa mykol, až vlčiemu vodcovi ostal v papuli kus srsti a mäsa.
Vlk prekvapene vypľul Reelovu srsť, ale to už sa mu vlkopes zahryzol zospodu do krku. Ochutnal známu chuť čerstvej krvi a zúrivo zavrčal. Krv v ňom rozprúdila divokosť, ktorú už dlho nezažil.
Vodca sa však iba šikovne skrútil a silno kopol zadnými nohami Reela do brucha a drápy mu zaryl hlboko do mäsa.
Tým vlkopsa rozptýlil dostatočne na to, aby sa mu vyšmykol a stiahol sa do bezpečnej vzdialenosti plánujúc ďalší útok.
Vtedy Reel pochopil, že tento boj sa ani zďaleka nevyvíjal podľa jeho predstáv, lebo nebol ako boje so psami, ktoré, samozrejme, vždy vyhral.
Teraz však bojoval so súperom, ktorého neprekvapili žiadne ťahy, ktoré dovtedy zaručene dostali každého psa. Musel zmeniť taktiku. So psami bojoval ako vlk, s vlkom musel bojovať ako pes.
Inú možnosť nemal. Čierny vodca mal prečítané všetky možné variácie vlčích bojových výpadov. Bol to veľmi skúsený bojovník.
Keď však Reel začal používať finty, ktoré počas svojho života so psami veľmi dobre poznal, zistil, že vodca na ne nevie reagovať. Toto poznanie mu udelilo obrovskú výhodu.
Čierny vlk bol poriadne zaskočený Reelovou náhlou zmenou taktiky. Dovtedy sa nikdy nestretol s tak nevypočitateľným protivníkom. Keď si priznal, že proti vlčími i psími bojmi ostrieľanému súperovi nemá šancu, urobil najmúdrejšie rozhodnutie.
Ukončil boj. Reelovi udelil miesto v svorke na poste omegy, čím zároveň zaručil, že votrelec v boji neohrozil jeho život a ani pozíciu vodcu. Boj skončil výhodne pre obe strany.
Položil svoje predné laby na Reelov chrbát, aby dal najavo, že on je dominantný a žiada, aby sa mu vlkopes podriadil.
Keď tak urobil, všetci vlci zo svorky okamžite pribehli ku nemu, aby ho oňuchali a spoznali sa s ním.
Potom zaklonili hlavy a vytím oznámili širokému okoliu, že majú nového člena svorky, ktorý je odteraz pod ich ochranou...
🐺
Vítam vás, vĺčkovia moji!
Už sme za vyše polovicou príbehu😮
Neskutočne ďakujem za vašu podporu
Páči sa vám príbeh? Dajte vedieť 💬, 🌟!
Ste super, veľmi vás ľúbim!!!
🐺
YOU ARE READING
Neskrotný
AdventureNapoly pes, napoly vlk. Postrach Aljašky, srdcom navždy patriaci divočine. To je Reel. Keď však beštiu severu prinútia kruté ruky človeka vzdať sa svojej podstaty, pripravia ju o hrdosť, pokúsia ovládnuť jej divokosť a skrotiť neskrotné, pokúsia sa...