Neskrotný

3. Mesto

Jacob vyletel zo stanu s prekvapeným výrazom na tvári. Pozrel na vyjúceho Reela a náhle jeho nechápavý výraz vystriedal prekvapený.

,,Fúha, Reely, to si vyl ty? Ale si ma vystrašil! Už som si myslel, že sa tie beštie zase vracajú." -rozkašľal sa- ,,Nikdy som takto vyť psa nepočul."

Znovu vošiel do stanu a za chvíľu na rukách vyniesol kňučiaceho Silvera. Položil ho na zem ku ohňu, prehodil cez neho otrhanú špinavú deku a vošiel do stanu. Chvíľu bol vnútri a chystal si veci na spánok.

Silverove stony utíchli. Jacob vykukol zo stanu aby skontroloval psov. Pohľad mu spočinul na sivo-bielom huskym.

,,Silver! Ty alkoholik! Nelíž si to, whisky som ti dal na rany proti infekcii, nie na olizovanie!"

Zranený pes zdvihol hlavu a nahodil nevinný výraz. Jacob sa zasmial. Pohladil psa po hlave, chytil mu tlamu do ruky a nasmeroval psiu hlavu tak, aby mu Silver pozeral priamo do tváre.

,,Už si to nelíž. Radšej choď spať, zajtra nás čaká náročná cesta, skoro vstávame."

Silver uhol pohľadom. Síce nerozumel Jacobovým slovám, jeho káravý tón neprepočul. Stočil sa do klbka, chvíľku sa pohmíril a zatvoril oči.

Jacob sa naňho spokojne pozrel a potichu, aby psa nezobudil, vykradol sa ku ostatným psom, aby ich uviazal. Keď mal prácu vykonanú, ľahol si do stanu.

Ráno Jacob zbalil stan, naložil ho do saní, nahádzal do vyhasnutého, no stále horúceho ohniska sneh, prehodil remene záprahu, lebo mal o jedného psa menej, potom pozapínal psov.

Reel a hnedý pes boli spolu v čele záprahu, za nimi bol vedľa seba biely Luke so zraneným Silverom.

Spočiatku Jacob nechcel zraneného psa nútiť ťahať sane, no vedel, že len traja by sane neutiahli.

Tentokrát sa Jacob na sane nepostavil, nechcel už dostatočne oslabenému záprahu sťažšovať prácu. Namiesto toho si obul na nohy snežnice, pohľadom skontroloval, či na niečo nezabudol, skontroloval psov, brzdu, sane a snežnice.

,,Do mesta, marš!" Zvolal a záprah sa pohol vpred.

Pohybovali sa omnoho pomalšie, i keď Jacob na saniach nestál. Síce sa Silver snažil, postroj sa mu zarýval do rán a čoskoro nebol schopný chodiť, a už vôbec nie ťahať sane.

Zvalil sa na zem. Náhle šklbnutie od Silverovho výpadu zastavilo záprah. Biely Luke sa otočil ku svojmu susedovi a začal ho jemne šťuchať ňufákom. Silver zakňučal. Luke neprestával, tak sa po ňom Silver ohnal. Luke uhol a pokračoval v obťažovaní. Silver sa s namrzeným zavrčaním neochotne zdvihol, zaťal zuby, pevne zatvoril oči a prinútil bolesť ustúpiť.

,,Ďakujem, Luke," starý mašer kývol na bieleho psa.

,,A teraz marš!" Zavelil Jacob a záprah sa znovu pohol.

Cesta pomaly ubiehala.

,,Whoooa," zvolal Jacob, na povel záprah zastavil pri dreve trčiacom zo zeme.

Chvíľu to trvalo, no Jacob sa prebrodil snehom a postavil sa ku drevu. Chvíľu naň hľadel, potom prešiel rukavicou po jeho vrchnej bielej časti sprava do ľava, potom znova a znova.

Po oprášení hrubej vrstvy snehu bolo na prvý pohľad jasné, že drevo bola v skutočnosti zasnežená tabuľka na ktorej stálo:

Vitajte vo Willow Creek

,,Tak, sme tu," radostne vyhlásil Jacob.

Po niekoľkých ďalších metroch sa už začínali rysovať domy malého mestečka, ktoré boli čoraz väščie a väčšie, keď sa k nim záprah približoval.