Neskrotný

4. Koterec

Reel sa nervózne prechádzal po svojom koterci. Ešte nikdy nebol zatvorený a už vôbec nie v takom malom priestore.

Nakoniec si rezignovane ľahol na labky a smutne sledoval svojho najbližšeho suseda. Husky Silver tam bol jeho jediný známy.

Avšak ani Silver, dovtedy sršiaci optimizmom, nemal k radosti blízko. Sedel na chladnej zemi a štekaním vyjadroval nesúhlas ku svojmu aktuálnemu stavu.

Otvorili sa dvere. Svetlo, ktoré sa z nich privalilo do tmavej miestnosti na chvíľu oslepilo všetkých psov.

V miestnosti sa objavil muž. Reel ho už poznal. Bol to jeden z chlapov, ktorý ho tam priviedli. V rukách držal nádobu plnú neidentifikovateľnej nepríjemne zapáchajúcej hmoty.

Prišiel ku každému z kotercov. Nabral hmotu z nádoby a cez mreže ju dal každému psovi do misky.

Keď Reel uvidel zvláštnu hmotu, postavil sa a oňuchal ju. Nevoňala veľmi lákavo. Bolo z nej cítiť staré mäso. Ani z ďaleka sa to nepodobalo čerstvým rybám, či lahodnému mäso, ktoré mu vždy dával Jacob.

Odfrkol a naspäť si ľahol do svojho kúta, kde znechutene sledoval ostatných psov, ako dychtivo hltali nechutnú smradľavú hmotu.

Muž prišiel k Silverovmu kotercu. Otvoril kovové dvierka a zdrapil nechápajúceho psa za obojok. Vliekol ho von z miestnosti. I keď sa zapieral labkami o zem, kĺzalo sa mu. Odporovať mužovi bolo zbytočné.

Reel uvidel vo dverách miznúci chvost svojho priateľa zo záprahu a posledný krát začul jeho krátke žalostné zavytie.

Asi o hodinu sa muž znovu vrátil. Bez Silvera. Vyzeral, že je so sebou spokojný. Prišiel ku kotercu jedného zo psov a vytiahol ho von.

Pes zjavne vedel, že ho čaká niečo zlé, lebo sa prikrčil k zemi a prevrátil sa na chrbát. Muž sa pozrel ostro na psa a kopol ho do nohy. Pes sa strhol a zaskučal. Krutý majiteľ sa naňho zaškeril.

,,Súci na predaj," zamrmlal si pre seba, so stále roztiahnutými kútikmi úst do dychtivého úškrnu.

Vrátil psa späť do koterca a prešiel ku fľakatej fene. Otvoril dvierka a natiahol k nej ruku. Zavrčala naňho, no on ju udrel päsťou po hlave. Fena spiskla a odtiahla sa.

Na mieste, kde pred chvíľou ležala sa chúlili spiace klbká. Muž najväčšie z nich zdvihol za kožu na krku. Zobudené mláďa zakňučalo, zívlo a obzrelo sa za mamou. Tá sa porazene chúlila na druhej strane od mláďat.

Muž mláďa položil na zem. Keď sa postavilo na nohy, sebavedomo vykročilo smerom ku mužovi. Muž ho zdvihol a postavil ho medzi seba a koterec s jeho mamou. Mláďa sa znovu rozbehlo k mužovým nohám.

,,Páčiš sa mi. Tvoja povaha je veľmi žiadaná. Dobre nám za teba zaplatia," veselo sa prihovoril malému psovi.

Tentokrát omnoho opatrnejšie zdvihol mláďa a vyniesol ho von z miestnosti.

Reel všetko pozorne sledoval. Síce nechápal, o čo presne tam ide, no vedel, že psi, ktorí odišli sa už späť nevráili.

V temnej miestnosti už strávil niekoľko dní. Naučil sa jesť nechutnú kašu zo starého mäsa, lebo zistil, že iné nedostane. Chýbal mu pohyb. Bol zvyknutý ťahávať sane, každý deň behať. Teraz však trčal v malom priestore bez akejkoľvek možnosti na vybitie energie.

Celé dni trávil ležaním a sledovaním, ako odchádzali ďalší a ďalší z psov. Nevedel kam odchádzali, no bál sa, že tam bude musieť ísť aj on. Nevedel, čo ho čaká.

Všimol si, že každý pes pred odchodom prešiel istým testom. Každého z nich muž vytiahol z koterca a prinútil podriadiť sa. Každý nový pes bol preskúšaný. Každý deň jeden.