Volám sa Sára Pellegrini a mám 19 rokov... Bývam v Prahe ale toto je iba začiatok..
Pred pár mesiacmi:
Išla som do nákupného centra lebo som sa doma nudila. Prešla som veľa obchodov ale nič ma nezaujalo. Keď v tom som v jednom obchoďáku videla niekoho povedomého.. Hádam to len nebol... Nieeee! Pfff...! Kravina.. Ale má modré vlasy.. (Teraz už nemá😄)
Ale.. Do kelu! Je to on!! Ide sem...! Čo teraz?! Kľud Sara.. Kľud.. Je tak krásny... Omg!!! A tá jeho vôňa.. Choď na vec! ,,Em.. Ahoj... Ty si Baxtrix že?" jemne som sa ho opýtala. ,,Ano, to jsem já.." odpovedal s úsmevom na tvári. ,,Môžem sa s tebou odfotiť?" úplne som panikárila.. ,,Jo jasně že můžeš." odpovedal a ja som si vybrala mobil.. Potom som sa s ním rozlúčila a šla domov.. ,,Bože mňa tak bolia nohy!" zvreskla som na celý dom.. ,,No čo Sari? Ako bolo v nákupáku?" spýtala sa ma mama keď som prišla do kuchyne.. ,,Ále dobre mami.. Len som videla jedného youtubera tak som trochu šťastná.." odpovedala som s iskričkami v očiach.. ,,Videla si určite toho Baxa či ako sa to volá, však?" povedala mi mama so smiechom..
,,Áno mami! A prehovoril na mňa!" bola som úplne happy.. Deň sa tiahol rýchlo. Bola sobota ráno a ja som ešte leňošila v posteli a samozrejme som bola na mobile a pozerala videá.. A hádajte kto práve vydal video? Áno, Bax.. Nechcelo sa mi sedieť doma tak som zašla do parku.. Prechádzala som sa a nejaké decká sa hrali s loptou a mne to prišlo roztomilé. (Tú loptu si pamätajte!😂😂) A akoby sa nechumelilo tá roztomilosť sa mi vypomstila.. Zrazu som pred sebou videla letiacu loptu a potom bola už len tma... Prebrala som sa na to, že nadomnou niekto stál a snažil sa ma zobudiť.. No a hádajte kto bol ten čo mi pomohol.. Áno, bol to Bax.. ,,Em.. Jsi v pořádku? Není ti špatně? Jak jse jmenuješ? Kolik ti je?" pýtal sa ma ako na bežiacom páse.. ,,Em.. Ja som Sara Pellegrini a mám 19.."odpovedala som a popritom som si držala hlavu lebo ma ukrutne bolela.. ,,Poď pomůžu ti vstát." povedal mi Bax a podal mi ruku. ,,Ďakujem, moc si toho vážim.." odpovedala som smutne.. ,,Vezmu tě ke mě a trochu se o tebe postarám jestli nebudeš proti." nadhodil aby nebolo ticho.. ,,Nie nebudem proti." odpovedala som mu a pomohol mi nastúpiť do auta. Ocitli sme sa pred jeho domom a zaviedol ma dnu.. ,,Poď se mnou do mého pokoje." ukázal na schody a podal mi ruku.. ,,Ďakujem že si mi pomohol.. Ako ti to oplatím?" povedala som s úsmevom na tvári
,,No skus se vyhýbat malým dětem s míčem v ruce a budu to brát jako laskavost.. Né že bych nebyl rád že jsem ti pomohl, jen nechci abys přišla k vážnejšímu úrazu.." začali sme sa obaja smiať.. ,,Okej.. Em.. Teraz sa ti asi môžem normálne predstaviť.. Ja som Sara.." povedala som s natiahnutou rukou.. ,,Jo jasně.. Já jsem Štěpán alias Baxtrix ale to ty asi určitě víš.. Viděli jsme se v tom nákupním centru.." spomínal a podal mi ruku..
,,Áno presne..." moja odpoveď znela divne..
O tri hodiny neskôr
Bola som s Baxom dole v obývačke keď v tom prišli Wedry a House.. ,,Čau Baxi, kdo je tá holka vedle tebe?" spýtal sa House s veselým výrazom..
,,No jo.. Kubo, Radku tohle je Sara, Saro tohle je Kuba a Radek.. Ale ty je jistě znáš.." povedal Bax a ja som bola natešená že ich vidím naživo.. ,,Čauko, ja som Sara.. Veľmi rada vás spoznávam osobne." povedala som trochu so smiechom v hlase.. V tom mi zazvonil mobil.. ,,Pardon chalani ale volá mi mama.." nestihla som dopovedať a bežala som do kuchyne..
M: Kde si zlatíčko?
J: No som ešte vonku, prečo?
M: Len tak.. Do 23:00 nech si doma, jasné?
J: Áno mami.. Neboj sa.. Moc ťa mám rada..
M: Aj ja teba.. Papa..
J: Pá... Dopovedala som a bežala naspäť za chalanmi.. ,,No co? Nemáš potíže?" spýtal sa ma House s vážnym výrazom.. ,,Em nie nemám.. Len menšia kontrola.." smiala som sa až som sčervenala.. ,,Tak jo.. Odvezu tě domů, jo?" nadhodil Bax a pomaly vstal.. ,,Tak fajn.. Čaute chalani." rozlúčila som sa a oni tiež.. ,,Čáu.." povedali obaja naraz..
(Pokračovanie nabudúce.. 717 slov)
