Kráčala som ďalej hlbšie do lesa ale vnímala som aj to kade som prišla.. Musela som zavolať Honzovi..
J: Hozno! Prosím pomoc..
H: Co jse děje zlato?!
J: Som v lese.. Niekto ma chcel uniesť.. Prosím ťa pomôž mi..
H: Jo.. Les je někde za naším domem!
J: Áno! Bojím sa..
Keď som dovolala zachvátila ma panika.. Strašne som sa bála.. Išla som naspäť a ten típek tam sedel.. ,,Já tě čekal Sáro.." povedal a ja som sa zľakla.. ,,Odkiaľ ma poznáte?!" zakričala som.. ,,Ty mě znáš.. Jsem David.. Tvůj ,,kámoš" z detství.. Ten kámoš co tě chtěl zabít když si měla 14.. Já měl tehdy 16.. Pamatuješ?" spýtal sa.. ,,Áno.. Už si spomínam.. Hajzel.. Nechaj ma na pokoji!" povedala som a triasla sa ako keby mi bola zima.. ,,No tak Sára.. Kľud.. Nezabije ťa.. Honza už ide pre teba.." upokojovala som sa v mysli.. ,,Sáro tady jsi! Já jsem se tak bál.. Davide co tu hledáš?! To ty si ji chtěl zabít?!" kričal Honza a ja som sa bála že sa pobijú.. ,,Ty parchante! Já ti dám vyhrážet se mojí manželce!" kričal Honza a bolo na ňom vidieť že je nahnevaný.. ,,No tak.. Vždyť já jsem skoro přišel o ségru! Sářin otec jí srazil autem! Moje sestra zemřela!" povedal David a ja som zmeravela.. ,,Čoo!!? Môj otec tvoju sestru nezabil! To ty si ju zabil! Ty! Kvôli tebe spáchala samovraždu!!" vrieskala som na neho a strácala nervy.. Po pár minútach sme to vzdali a odišli domov.. Bola som nabrúsená ako nôž.. ,,Klid lásko.. Ten hajzl nám dá pokoj.. Neboj se.." utešoval ma Honza.. ,,Chci abys šla se mnou do pokoje.. Něco pro tebe mám.." usmial sa a ja som bola zvedavá čo to je.. Keď sme vstúpili do izby skoro som odpadla.. Bola to nádhera.. ,,Dnes večer bude jen náš.. Spát budeme do oběda a nenecháme se ničím rušit.." objal ma a ja som mu dala pusu na pery.. Konečne som bola šťastná že zas cítim jeho pery, jeho vôňu.. Jeho dotyky.. A jeho telo a prítomnosť.. Milujem ho a on mňa tiež.. Noc bola úžasná.. Spala som do 3:45.. Nemohla som spať ďalej.. Išla som teda do obývačky a premýšlala o tom čo sa stalo včera.. Bola som mimo.. Obliekla som sa a išla sa prejsť.. Prišla som až k domu kde kedysi býval Honza.. Kde som kedysi zažila najväčšiu bolesť.. Tu mi zomrela sestra... Tu som sa skoro zabila.. Tu som sa zas zamilovala..
No vtedy mi volala Simča.. Vraj sa Ella skoro zadusila.. Je v nemocnici.. Bežala som naspäť domov...
,,Honzo!!! Ella!!! Je... V.. N-nemocnici.." povedala som so slzami v očiach.. ,,Cože?! Sáro!! Jdeme za ní!!" povedal a obliekal sa..
(Pokračovanie nabudúce)
