(Pardon za preskočenie pár častí ale na toto som sa najviac tešila.. Bavte sa)
A je to tu.. Učili sme Miu prvé slovíčka.. Zatiaľ sa jej darilo..
,,Máma.. Táta.. Pejsek... Nene.. Domeček s kajet.." kecala len tak pri pozeraní rozprávok.. Dieťa ktoré porodí slovenka je ťažšie naučiť rozprávať, pretože matku má slovenku a otca čecha.. Je to docela zábava.. Niečo sa aspoň ,,přiučím" ako hovorí Honza... Mala som pocit šťastia keď som vedela, že ako matka bodujem.. Neučím svoje dieťa nezmysli.. Všetko sa snažím robiť dobre.. Jej otec je z dobrej rodiny a ja tiež.. ,,Zlato? Kde je Mia?" opýtal sa ma Honza keď vyšiel z izby úplne nahnevaný.. ,,V obývačke prečo? Čo ti zas je??" nevedela som čo sa stane..
,,Mia mi pořád zchazuje ovladače.. Proč Sáro.. Proč to kur*a dělá?!" začal sa prechádzať po kuchyni a mňa to znervózňovalo... ,,Je to predsa dieťa.. No tak.. Ja jej to vysvetlím a už to nikdy neurobí.. Sľubujem.. Honzo prestaň sa konečne prechádzať lebo ma to znervózňuje.." povedala som mu a išla za Miou.. ,,Miuška? Počuj..." začala som a ona spozornela.. ,,Hm?" iba na mňa kukala.. ,,Nesmíš taťkovi schazovat ty ovladače jo? Táta se na to zlobí.. Rozumíš.." prehováranie mi trochu pomohlo... ,,Tak jo.. Už to nebudu delat..." odpovedala mi tak aby som jej trochu rozumela..
V ten večer som ešte pracovala na jednej veci ktorú mi zadal Honza.. No bola som hrozne unavená a povedala som si, že to nechám na zajtra.. Keď som sa postavila z gauča a začala upratovať papiere, tak som nečakala Honzovu reakciu.. ,,Co to děláš? Máš to všechno hotový?!" začal zvyšovať hlas a ja som si začala uvedomovať že to asi nebol dobrý nápad.. ,,Ja.. Som už unavená.. Dorobím to zajtra.." no to som nevedela čo bude nasledovať..
,,Dodělej to a hned! Když to doděláš můžeš pak jít spát... Jasný?" bol rozzúrený a ja som sa začala báť aby to neskončilo horšie.. No vtedy som si neuvedomila čo som mu na to odpovedala.. ,,Ja idem spať! Je**m na teba! Som unavená ako pes a nič iné nerobím iba pracujem a pracujem!! Nikto ma nebude nútiť robiť čo ja nechcem! Je ti to jasné!?" no kričala som na celý dom a vtedy to prišlo.. Prvá facka od muža ktorého nadovšetko milujem.. ,,Proč na mě řveš?!! Ty na to nemáš právo jasný?! Budeš ještě odmlouvat nebo ne?!" postavil sa predomňa a chytil na za vlasy.. ,,Nie.. Prepáč.. Dorobím to.. Potom pôjdem spať.." so slzami v očiach som si sadla a dívala sa ako odchádza.. Mala som zvláštny pocit.. Cítila som strach, úzkosť a hnev.. No tie papiere som aj tak dorobila a potom som sa uložila v obývačke.. Nemohla som vôbec zaspať.. V noci som sa zobudila a premýšlala som nad tým čo sa stalo.. V tom som počula ako niekto schádza zo schodov a ten niekto mieril do kuchyne.. Keď ma videl a ja som zaostrila, zistila som že je to Bax.. Pozrel sa na mňa a namieril si to rovno ku mne.. ,,Proč brečíš?" spýtal sa ma.. ,,Honza.. Dostala som do neho prvú facku.. Nechcem to riešiť.. Okej?" povedala som smutne a Štěpán odišiel.. Konečne som zaspala.. Sníval sa mi sen..
(Ďakujem za podporu a ďalšia časť vyjde zajtra.. Majte sa kraaaasne..)
