Bežala som za ňou a plakala ako blázon.. ,,Choď do pi** ty koko* jeden!! Zabil si mi sestru!!" vrieskala som a Honza len kukal a uvedomoval si čo urobil.. Volal záchranku.. Ale bolo neskoro.. Vedela som to.. Plakala som a nemohla na to myslieť ďalej.. Ľahla som si na gauč, ticho plakala a dívala sa von oknom.. Bola tichá noc.. Vonku bol počuť šum áut.. Bolo asi 00:15 a ja som premýšľala čo robiť.. Nič ma nenapadalo.. ,,Niečím sa zabav Sári.. No tak.. Tvoja sestra by si nepriala aby si sa trápila..." hovorilo mi svedomie.. Malo pravdu.. Postavila som sa a išla do izby sa prezliecť.. Musela som ísť potichu, pretože všetci spali.. Keď som išla z izby trochu sa mi osud vypomstil.. Zakopla som sa a zletela zo schodov... Neudržala som sa a začala sa smiať.. No potom som sa zľakla že to niekto počul ale všetci spali ako drevá.. Takže pohoda.. Obliekla som si mikinu, ktorá nebola moja ale to je jedno a vyrazila z domu.. Bolo 01:37 a ja som išla behať po vonku.. To je tá moja logika.. Keď sa mi nedá zaspať idem sa prejsť..
O 5 hodín neskôr:
Práve som sa zobudila... Domov som prišla asi o 3 ráno.. A spala asi päť hodín.. Takže teraz je osem.. Keď som sa chcela postaviť, Honza ma chytil za ruku.. ,,Kam jdeš? Vždyť je půl deváté ráno.." rozospato povedal.. ,,Ja.. Idem na wecko.. Prečo?" spýtala som sa..
,,Já že zas jdeš někam ven.. Lásko.. Vůbec nejsme spolu... Netrávíme spolu čas.." zosmutnel... ,,To ty furt pracuješ, nie ja.. A inak.. Každý deň myslím na to, čo sa stalo.." moje oči zaliali slzy.. ,,Nemysli už na to.. Jo? Bylo to dávno.. A já se ti omlouval.. Proč to pořád připomínaš?! Chceš abych měl výčitky svědomí?!" rozkecal sa.. ,,Nie.. Len.. Máš pravdu.. Prepáč.. Poďme sa najesť a môžeme byť dnes spolu.. Čo ty na to?" opýtala som sa.. ,,Jo jasně.. Jé počkej.. Někdo mi volá.." povedal a zdvihol to.. Samozrejme mu volali ohľadom schôdzky.. ,,Zase ideš preč! Zas máš prácu! Ja som to vedela!" rozčulovala som sa.. ,,Počkej zlato.. No tak.. Tak jo.. Udělám to.." povedal a ja som nechápala.. Niekomu volal.. Jeho hovor znel asi takto:
(H- Honza A- Andrea/šéfka)
H: Dobrý den, můžu mluvit s Andreou?
A: Při telefonu.. Co jse děje Honzo?
H: Dnes nemůžu.. Promiň Andreo.. Měl jsem mít schůzku se Sárou..
A: Cože? Honzo.. Mám to přeložit?
H: Ano prosím.. Na příští týden.. Šlo by to?
A: Jasně.. Zatím Ahoj..
H: Ahoj..
,,Vybaveno, spokojená slečno Macáková?" povedal a objal ma tak pevne, že som cítila tlkot jeho srdca..
,,Ja som spokojná vždy láska.. Hlavne keď sme spolu.." odpovedala som, zadívala sa nachvíľu do jeho očí a dala mu pusu.. Išli sme na raňajky ruka v ruke a ja som sa usmievala od ucha k uchu.. ,,Konečně se držíte za ruce.." zasmial sa Kuba.. ,,Jste roztomilí vy dva.." pridal sa Štěpán.. ,,Ďakujeme vám.. Vy ste viac zlatší.." smiali sme sa asi celé ráno..
(Dnes kratšia časť ale môžete sa tešiť, pretože robím iný príbeh.. Bude to samozrejme fanfikcia ale taká viac romantická.. Tešíte sa?)
