Prišli sme do nemocnice.. Ella bola na sále a snažili sa jej zachrániť život..
,,Moja krásna.. Musí byť v poriadku.." povedala som a začala plakať.. ,,Klid lásko.. Nic se jí nestane.. Neboj se.." ukludňoval ma Honza.. Dosť to pomohlo..
O pár hodín neskôr:
Ella je v poriadku.. Len tak-tak ju zachránili.. Skoro zomrela.. Ku koncu operácie sa jej zastavilo srdiečko a našťastie ho zas nahodili... (Sorry, nevedela som ako to napísať)
Pohľad Honzi:
Měl jsem pocit, že Sáru někdo sleduje.. A zdá jse se mi že je to ten David.. Ten nepřítel z detství.. Měl jsem jí chránit líp.. Chtěl jsem jí jen ochránit.. Na ničem jinem mi nezáleží... Musím udělat to co je správne.. Zničit Davida.. Odehnat ho od Sári.. Nechci aby se jí nebo někomu z rodiny něco stalo..
Pohľad Sári:
Tušila som že Honza niečo plánuje... Ale nevedela som čo... Bála som sa že je v tom aj David..
O týždeň neskôr:
Ella je už doma a Mia rastie ako z vody.. Jej vlasy sú hnedučké ako kožúšok medvedíka.. Oči má modré ako letná obloha alebo ako krásne more.. Celý Honza.. ,,Je nádherná jako ty Sáro.." povedal Honza.. ,,Nie.. Je krásna ako ty.. Má oči po tebe.." odpovedala som s úsmevom.. ,,Ale vlasy má po tobě zlato.." nedal sa a lichotil mi ďalej.. ,,Tak divre.. Je po nás oboch.. Okey?" smiala som sa.. ,,Tak jo.. Ella jde zítra do školy.. Odvezeš jí ty nebi já?" opýtal sa.. ,,Ja.. Chcem ísť s ňou.." povedala som a pozrela sa do jeho očí.. V tú noc som vôbec nespala.. Mysela som na moju sestričku.. Emmku.. Bola tak krásna.. Modré oči.. Blond vlasy.. Mala zmysel pre humor.. Mala iba 16.. Dnes by už mala 21.. Myselala som zas na deň, kedy zomrela.. Na ten deň kedy ju Honza zabil.. Na to auto ktoré ju vtedy zabilo.. Všetko sa mi to vybavilo.. Bolo to presne pred piatimi rokmi.. Bola streda, 27.3.2013.. Bolo okolo 12:34.. Išla som k Honzovi.. Mala tam byť aj Emma.. Veď s ním chodila.. V ten deň sa poriadne pochytili kvôli minulosti.. Prišla som pred dom a počula krik.. Ani som sa nebála, pretože to bolo na dennom poriadku.. Ale počula som aj rozbíjanie porcelánu.. Toto sa mi už nezdalo, tak som išla dovnútra.. ,,Hej! Čo sa tu deje?! Prečo rozbíjate tie taniere?!" kričala som ako zmyslov zbavená.. ,,Honza mi zas neverí Sára!" hovorila Emma.. ,,Ona mi pořád lže!" pridal sa Honza.. V tom Emma vybehla von z domu a postavila sa na chodník.. To čo povedala Honzovi ho tak vytočilo že zobral nôž a išiel za ňou.. Bežala som tiež.. Napadol ju a našťastie ju netrafil.. No ona musela zapárať stále.. Zahnal ju na cestu a vtedy išlo auto.. Nikto si ho nevšimol iba ja.. Chcela som zakričať ale to auto to do nej napálilo.. Ležala na zemi v kaluži krvi.. Z Honzi bol cítiť alkohol.. (On zvyčajne nepije..) Rozbehol sa za ňou a kričal na ňu viac.. Nožom jej prešiel po ruke a kričal aby z..z..zdochla.. Pri tej myšlienke som začala plakať..
(Pokračovanie nabudúce)
