Tomu som sa neubránila.. A ani som to nemala v pláne.. Bax sa na mňa vrhol a začal mi bozkávať krk.. Pomaličky mi rukami prechádzal po tele... Rozopol mi gombík na nohaviciach a jemne ich dal dole.. Nasledovala moja blúzka.. Rozopínal mi gombíky a keď bol na konci zhodil ju zo mňa dole.. Ja som urobila to isté.. Pomaly som sa blížila k posteli a potom som už nemala kam ujsť.. Začali sme sa vášnivo bozkávať a ja som padla na postel, kde to všetko začalo... Rozopol mi aj podprsenku a dal mi dole aj nohavičky.. Jemne ma bozkával po celom tele až sa dostal tam dole.. Jemne sa nahol a pomaly mi ho tam vsúval a vysúval.. Zarážal rýchlejšie a už som cítila že bude vyvrcholenie ale tesne pred tým prestal... ,,Čo sa deje?" smutne som sa na neho pozrela... ,,Nic zlato.. Jen.. Tě moc miluju.." povedal a ľahol si pri mňa.. ,,Ja teba tiež... A moc.." s úsmevom som si položila hlavu na jeho hruď... V tom niekto zaklopal a ja som sa strhla a išla otvoriť...
,,Kto je?" spýtala som sa.. ,,Tu Wedry.. Sáro musíš jít za mnou do kuchyně... A rychle.. Čekám tě.." povedal a už som len počula dupot po schodoch..
,,Zlato? Musím ísť za Wedrym.. Hneď som naspäť okej?" pozrela som sa na Baxa a on sa na mňa usmial od ucha k uchu.. ,,Okej lásko.. Nebuď tam dlouho.. Mám pro tebe překvapení." povedal a letmo mi dal pusu na líce..
Do izby som sa vrátila až večer.. Wedry ma potreboval a povedal že je to nadlho... Takže som padla na posteľ unavená... Niečo mi však prišlo zvláštne.. Kde je Bax? ,,Štěpáne? Láska kde si?" hľadala som ho aj v kúpeľni ale nebol tam... Mala som divný pocit.. Išla som teda za Kubom.. ,,Kubo?" povedala som a otvorila dvere na jeho izbe.. ,,Ano Sáro?" odpovedal mi a naznačil že môžem vstúpiť.. ,,Nevieš kde je Štěpán?" opýtala som sa so strachom v hlase.. ,,Sáro? Je ti dobře? Jsi nějaká bledá.. A né.. Nevím kde je Štěpa.." odpovedal mi a pribehol ku mne... ,,Em.. Áno je mi dobre.. Len sa bojím o Štěpána.." odpovedala som a v mojom hlase znelo jemné vzlykanie..
,,Půjdem ho hledat spolu, dobře? "
,,Tak dobre.." už som sa trochu ukludnila ale nemala som s toho dobrý pocit.. ,,Ráďo? Když uvidíš Štěpána tak mi zavolej.." zakričal Kuba Ráďovi..
,,Jo dobře.." ozvalo sa z izby..
Hľadali sme ho asi po celej Prahe ale jeho nikde.. Už som bola zúfalá a tak som začala plakať... ,,Sáro, no tak.. Nebreč... Možná si někam odskočil... Jen nebreč.." Kuba si sadol ku mne na lavičku a objal ma okolo pliec.. ,,Ja.." ani som sa nezmohla na slovo.. Keď som sa postavila, vzápätí sa mi zatočila hlava a padla som na zem..
Prebrala som sa až poobede v Baxovej izbe.. Kuba pri mne sedel a čakal kedy sa zobudím.. ,,Jak ti je princezno?" v jeho hlase som počula strach.. ,,Ja.. Je mi dobre.. Kde je Bax?" na viac som sa nezmohla.. ,,Volal sem mu a říkal že přijede co nejdřív.. Musel něco vybavit v Brně.." odpovedal mi a odišiel.. Práve prišiel Štěpán... Keď vošiel do izby tak hneď pribehol ku mne a pýtal sa ma ako mi je.. ,,Je ti líp?" pýtal sa ma dookola.. ,,Áno.. Je mi..." a v ten moment mi bolo navracanie a rozbehla som sa do kúpeľne.... Myslela som si že asi umriem.. Ale stálo za tým niečo úplne iné... S kozmetickej taštičky som si vybrala tehotenský test a urobila si ho... Štěpán vedel že si ho robím a ako som vyšla s kúpeľne sa hneď pýtal..
,,Tak co?" spýtal sa ma.. ,,Neviem.. Mám počkať 5 minút.. Vydrž chvíľku" bola som úplne presvedčená, že tam budú dve čiarky.. ,,Je to tu..." prešlo asi desať minút a hneď sme sa na to išli pozrieť.. Neverila som vlastným očiam... Test bol pozitívny... Spanikárila som a vymýšľala plán, tak aby to Bax nezistil.. ,,Em... Zlatko?" opýtala som sa jemne.. ,,Už něco víš Sáro?" odpovedal zvedavo a postavil sa zo stoličky.. ,,Nie.. Len.. Či by si nemohol ísť za Kubom a Ráďom a opýtať sa ich niečo.." bála som sa že nepôjde
,,Jasně lásko, a co se jich mám zeptat?" jeho otázka znela tak strašne roztomilo až som sa musela usmievať.. ,,Opýtaj sa ich, či by sme nemohli ísť poobede spolu na obed.." začala som byť nervózna.. ,,Tak jo, ale když bude něco novýho s tím testem zakřič a já příjdu za tebou, jo?" už sa na mňa pozeral spoza dverí a ja som čakala na tú chvíľu kedy odíde..
Konečne som počula ako sa rozpráva s chalanmi a mohla som ísť na vec.. Vzala som si test a išla do kúpeľne. Hľadala som bielu fixku v taštičke aby som mohla zatreť jednu čiarku.. Keď som ju konečne našla, musela som konať rýchlo.. Počula som kroky na chodbe a bála som sa.. Rýchlo som to zatrela aby tam zostala jedna čiarka a bežala nazad do izby... ,,Sáro? Kluci souhlasili.." povedal a pozrel sa na mňa.. ,,Okej.. Takže dnes poobede máme plán.." zadýchane som odpovedala a vyzeralo to že som bežala maratón.. ,,Si v pohodě lásko? Ty si snad běžela maraton nebo co?" povedal a začal sa smiať.. ,,Nie.. Em.. Poďme sa pozrieť na ten test.." odbočovala som od témy.. ,,Okej.. Tak mi to dej, já se na to podívam.." povedal a test vzal zo stola.. Keď sa na neho pozrel, zarazil sa a odišiel..
(Trochu dlhšia časť.. Pokračovanie vyjde zajtra)
