Po nejakom tom čase sme konečne prišli na to ako to zalakovať.. Lak na nechty pomohol.. Aspoň že tak.. Prešli dve hodiny a my sme sedeli vonku na sedačke a kecali.. Ale aj to sa trochu zvrtlo.. Honza musel narýchlo odísť do Brna a Radka zobral so sebou.. Takže som tu celkovo zostala sama so Štěpánom.. ,,Tak co.. Budem dělat?" keď sa sekol zľakla som sa.. ,,Ja neviem.. Bavme sa o niečom.." znudene som povedala.. ,,Tak jo.. Jak jse máš?" spýtal sa.. ,,Super ale nuda a ty?" odpovedala som.. ,,Já taky supr jen ta nuda.." pozrel sa na mňa..
V tom sa Štěpán ku mne naklonil a dal mi pusu.. Nebránila som sa.. Veď načo? No premenilo sa to na vášnivé bozkávanie.. Postavili sme sa a išli do obývačky.. Tam to všetko začalo a skončilo to v jeho izbe.. Začuli sme hluk z dola a potom kroky po schodoch.. Obzrela som sa po izbe a zistila že oblečenie mám na zemi.. Strhla som sa a bežala sa obliecť.. No Štěpán ma chytil za ruku a potiahol naspäť.. Zapípal mi mobil..
H: Ahoj lásko? Jsi doma?
J: Em.. Nie zlatko.. Nie som.. Išla som sa prejsť..
H: A Štěpán?
J: Je doma.. Prečo?
H: Potřebuju s ním mluvit..
J: Je v izbe..
H: Ok pa..
J: Pa..
,,Honza chce s tebou hovoriť.. Ide sem.. Schovám sa do skrine okej?" nadhodila som a vzala oblečenie zo zeme.. ,,Dobře.. Řeknu ti až odejde.." povedal a v tom niekto zaklopal..
,,Dále.." ozval sa Štěpán..
Rozhovor bol asi desať minutový ale prežila som to.. ,,Můžeš jít ven Sáro.." začula som.. No nevedela som že sa Honza vráti.. ,,Ale, ale, ale.. Nepsala si mi že jsi venku?" prekvapene povedal Honza.. ,,Em.. Ja.. Vysvetlím ti to.." povedala som so strachom..
,,Nic mi nemusíš vysvětlovat.. Už jsem vás takhle pár krát nachytal.. Vspomínáš?" povedal a tváril sa nahnevane.. ,,Ja.. Viem.. Prepáč.." snažila som sa ho obmäkčiť ale márne.. Vtedy prišlo to čoho som sa bála.. ,,Vyber si.. Buď Já nebo On!" povedal a odišiel.. Slzy tiekli po mojej tvári ako dažďové kvapky po okne... Nezastavila som ich.. Plakala som ďalej a Štěpán ma objal.. ,,To bude dobrý neboj.. On se uklidní a bude chtít vysvětlení.. Znám ho.." utešoval ma Štěpa ale ja som si myslela opak..
,,Dobre.. Verím ti aj keď si myslím opak.. Veď sa nemôže hnevať dlho.. No nie?" opýtala som sa s nádejou v očiach.. ,,Jasně že nemůže.. Je to přece Honza.. On ti odpouští.." usmial sa a ja tiež.. Konečne som sa pozbierala a išla do kuchyne urobiť obed.. Dnes to boli palacinky s nuttelou.. ,,Obed je na stole!" zakričala som na celý dom.. Počula som hlasy zhora a dupot po schodoch.. ,,Konečně jídlo.." zasmial sa Štěpán.. ,,Tví palačinky jsou najlepší Sáro.." usmieval sa Kuba a kukal na mňa..
Večer:
Krájala som si zeleninu a poriadne som sa porezala.. ,,Kur**!" zahrešila som a dívala sa na krv tečúcu po mojej ruke.. Išla som pri umývadlo a pustila vodu.. ,,Co jse děje?" opýtal sa Radek.. ,,Nič.. Em... Porezala som sa.. Ale je to okej.." zasmiala som sa a utrela si ruku do vreckovky.. ,,Tak jo.." povedal a objal ma.. ,,Prečo je to všetko tak ťažké?" spýtala som sa ho..
,,Nevím zlato.. Nevím... Ale spolu to dáme.. Já ti ve všem pomůžu.. A né jen já.. My všichni.. Já, Kuba a Štěpán.. Honza taky ale pomůžem ti zvládnou i vztah s ním.. Uvidíš.. Bude to lepšie.." objal ma pevnejšie a ja som cítila tlkot jeho srdca.. ,,Ja.. Nikdy som ti to nepovedala, ale.." zasekla som sa..
,,Ale co?" opýtal sa.. ,,Dosť som si ťa obľúbila a si mi ako brat ktorého som nidky nemala.. Som rada že sme kamaráti... Teda nie kamaráti.. My sme rodina.. Vy všetci patríte do mojej rodiny.. Odkedy mi zomrela mama a otec ste mi pomohli viac než ja vám.. A potom.. Keď som prišla o sestru ste ma prijali ako sestru.. Ďakujem vám za všetko.." roplakala som sa nad myšlienkou ktorá mi pripomenula sestru.. ,,Zítra jedeme na hřbitov, jo? Je to tam strašný a dlouho tam nikdo nebyl.." povedal Štěpán a prišiel bližšie ku mne.. ,,Objímeš ma alebo sa na mňa budeš len kukať?" znervóznela som.. ,,Obejmu tě sestričko moje.." povedal a objal ma..
O týždeň neskôr:
,,Čo sa to so mnou deje?!! Cítim sa mega divne.. Mám pocit že ma niekto sleduje.." povedala som si pre seba.. ,,Jedeme zlato?" povedal Honza.. ,,Áno idem.." zakričala som... Ľudia.. Sťahujeme sa.. Áno, znova.. Našli sme krásnu vilu.. Budeme bývať, Ja, Honza, Štěpán, a Kuba.. Radek išiel k Terke.. Aspoň bude šťastnejší.. Stála som pred domom a chalani boli pri mne.. Dívali sme sa na ten krásny domček ktorý mal byť naším domovom.. Bola som šťastná že je tu viac kludu.. Je tu viac susedov ale aj prírody.. ,,Jdeme dovnitř, jdeš taky lásko?" opýtal sa Honza.. ,,Nie.. Idem sa prejsť.. Potom prídem.." usmiala som sa a vzdialovala sa od domu.. Po pár minútach som mala pocit že ma niekto sleduje.. Počula som za sebou kroky... Otočila som sa ale nikto tam nebol.. ,,Haló? Je tu niekto?" opýtala som sa.. ,,Prečo mám pocit že ma niekto sleduje?!! Sára kľud.. Nikto ťa nesleduje.. Možno je to len nejaké lesné zviera.." hádala som sa sama so sebou.. V tom ma niekto chytil a na ústa mi dal nejakú vreckovku.. Vedela som že to je uspávadlo.. Nenadýchla som sa.. Kopla som toho dotyčného do brucha a snažila sa utiecť..
(Pokračovanie nabudúce)
