Už som sedela v lietadle a oči som mala uplakané.. Dívala som sa z okna ako sme vzlietli a lúčila som sa z Talianskom.. Keď som pristála v Prahe, videla som ako ma tam všetci čakajú.. Rozplakala som sa a rozbhela sa sesternici Simči do náručia.. Všetko som im vyrozprávala a cítila sa lepšie.. Pospala som si a to pekne dlho.. Keď som sa zobudila bolo asi 12 hodín poobede.. Prišiel za mnou Kuba a hovoril mi že Honza ani nezavolal a nepýtal sa kde som.. ,,Jasné.. Isto si užíva s tou kravou ktorú ani nepoznám.." plakala som a premýšlala prečo to urobil práve na moje narodeniny.. Samozrejme ma všetky darčeky čakali doma a ešte neotvorené... ,,Poďte rodina moja.. Otvorím si tie krásne darčeky.." povedala som a usmiala sa cez slzy..
,,Nejdřív můj prosím.." zakričala Ella.. ,,Tak dobre.." odpovedala som a trhala papier.. Dostala som od nej parfém a fotku na stenu kde som ja, Ella, Mia, Honza, Štěpán, Kuba a Radek.. Bol krásny... Dala som si ho na stenu do obývačky.. Od Kubu som dostala nové auto aj keď som ho síce potrebovala lebo to moje som musela predať.. Od Simči som dostala dva poukazy do kúpeľov a hneď som jej povedala že ide so mnou.. Od Ráďu som dostala orchideu lebo vedel, že orchidee milujem.. A od Mii som dostala objatie a pusinku.. Veď predsa je to moje dieťatko.. Od nej som nič nepotrebovala.. Stačilo mi že ju mám..
Prešli štyri hodiny a v tom mi zazvonil mobil..
J: Prosím?
H: Kde jsi proboha?!
J: Doma.. V Prahe.. Prečo?
H: Proč si odjela bezemě??!
J: Pretože si mal spoločnosť od inej slečny! Preto!!
H: Cože? Ty myslíš že jsem na tebe zapoměl?! Hned jak jsem odešel jsem se vrátil nazad do hotela ale ty jsi tam nebyla.. A ani věci si tu neměla.. Proč si to udělala?!
J: Pretože si chcel ísť do Talianska kvôli tej babe! Preto.. A navyše.. Ja som tvoja žena nie tá štetka s ktorou si sa aj bozkával! Vieš čo?! Hnevám sa na teba a nikdy ti to neodpustím! Maj sa!" a zložila som.. Nemala som na to nervy.. Podviedol ma a toto sa len tak nedá odpustiť..
O pár dní neskôr:
Prišiel už aj Honza ale ja som ho úplne ignorovala.. Milión krát za deň mi hovoril ako ho to mrzí a že nech mu aspoň niečo poviem.. Bola som nadne.. Cítila som veľkú bolesť a zradu od muža ktorého milujem dlhé roky.. Plakala som každú noc a spávala v obývačke na gauči.. Bolo mi hrozne zle... Myslelal som si že to asi nevydržím a zabijem sa.. Ale kvôli Mii a Elle som to nemohla urobiť.. Potichu som išla do kúpeľne a vzala si žiletku.. Moja kamoška mi chýbala.. Zdvihla som ruku a prešla som si ňou cez žily.. Zopakovala som to asi trikrát a cítila som sa super.. V zrkadle som videla vo dverách Štěpána.. Tiekli mu slzy po tvári a díval sa na mňa.. Hneď som prestala a otočila som sa.. ,,Proč..?" opýtal sa ma ticho.. ,,Kvôli tomu stresu.. Kvôli nemu.." povedala som a rozplakala som sa.. Štěpán vzal obväz a zaviazal mi ruku.. Zišli sme po schodoch a sadli si na gauč.. Rozprávali sme sa dlho do rána.. Nadránom som zaspala.. Štěpán odišiel do svojej izby.. Ráno som sa zobudila veľmi skoro.. Bolo asi šesť hodín ráno.. V kuchyni som si spravila raňajky a išla si zabehať.. (Po pôrode treba cvičiť😂) Prešla som asi celé mesto ale bolo mi konečne do smiechu.. Domov som prišla asi o ôsmej a cítila som sa super... Bola príjemná zima ale svietilo slniečko..
,,Dobré ránko všetkým.. Ako sa vám spalo?" pýtala som sa a každého objala.. ,,Tobě je nejak líp Sáro.. Byla jsi běhat?" spýtal sa ma Kuba.. ,,Jasné.. A vonku je super.." zasmiala som sa..
,,Mami? Co se ti stalo s rukou?" spozornela Ella.. ,,Em... Porezala som sa vieš?" klamala som a popritom sa dívala na Štěpána..
(Pokračovanie nabudúce)
