Prešli štyri mesiace po tom čo som porodila zdravú dcéru.. Dali sme jej meno Mia.. Má krásne modré oči ako.. Presne ako Honza.. Ale veď to je jedno.. Ella si na ňu rýchlo zvykla.. V noci keď začne Mia plakať sa Ella zobudí a beží za ňou.. Trdlo moje..
,,Mami?" zobudila ma Ella.. ,,Áno zlatko? Prečo nespíš? Je iba 5 hodín ráno.." povedala som jej potichu aby som si obyvateľou izby nezobudila..
,,Přemýšlím nad jednou věcí.. Nemůžu kvůli tomu spát.." povedala smutne..
,,No hovor čo ťa trápi princeznička moja.." mala som pre ňu pochopenie..
,,Včera, když jsem šla ze školky domů, mě zastavil nějaký pán.. Jmenuje jse Honza.." zmeravela som nad tým čo povedala a spanikárila.. ,,A?" chcela som aby pokračovala ďalej.. ,,Prý tě mám pozdravit.. A pak mě objal a dal mi pro tebe tohle.." zoskočila potichu z postele a niečo vybrala zo skrine..
To čo mi dala, ma zarazilo.. Bol to obraz.. Na ktorom bol Honza a ja.. Bol aj zarámovaný.. A k nemu bol aj odkaz.. Písalo sa v ňom: ,,Ahoj Sáro.. Vím že mě miluješ.. Ale vím že jsi se Štěpánem.. Já na tebe myslím pořád a nemůžu vůbec spát.. Prosím tě.. Chci tě ještě vidět.. Jsem na tobě závislí.. Co tak zítra o 14:30?" keď som to dočítala, poslala som Ellu spať.. Musela som sa ísť prejsť.. Vonku bola ešte tma ale lepšie sa mi premýšlalo.. Bolo okolo 19°C.. Príjemne fúkal vetrík.. Myslela som na Honzu.. Na jeho oči.. Na jeho vôňu... Cítila som jeho dotyk na tvári.. Uvedomila som si že ho stále milujem.. Aj po tých štyroch rokoch utrpenia.. A vtedy som na to zas myslela...
Pred štyrmi rokmi:
,,Miluji tě Sáro.. Jsem rád že tě mám.." Honza sa usmial a objal ma..
,,Vieš že aj ja teba.. Neverím že som fakt neodolala školskému playboyovi.. Ale nie som s tebou len preto že si slávny.. Som s tebou lebo si ma očaril.. Tvoje oči sú krásne ako more.. Tvoja vôňa vo mne vyvoláva radosť a pocit bezpečia.." zamilovane som sa na neho pozrela..
Po troch rokoch:
Po troch rokoch som sa na neho nevedela ani pozrieť... ,,Sáro.. No tak.. To byla nehoda.. Já nevědel co dělám.. Promiň mi to.. Byl jsem opilej.. Lásko podívej se na mě.." márne ma prehováral..
,,Nechcem ťa už nikdy vidieť.. Kvôli tebe som prišla o sestru! Nenávidím ťa!! Vypadni z môjho života.." plakala som viac.. V ten deň som si myslela že celý svet mi padá na hlavu..
Po štyroch rokoch:
Keď som sa vytrhla zo zamyslenia tak mi pípol mobil.. Písal mi Štěpán..
Š: Kde jsi zlato?
J: Vonku.. Musela som sa prejsť..
Š: Vždyť je 6 hodín ráno lásko.. A není ti zima?
J: Je príjemne.. Ver mi.. Inak.. O 14:30 nebudem doma.. Musím ísť niečo vyriešiť..
Š: Co jdeš řešit? Půjdu s tebou..
J: Nie.. Je to osobné.. Tá osoba mi spôsobila veľkú bolesť pred pár rokmi.. (Štěpán nie je blbý a hneď pochopil o kom hovorím..)
Š: Jdeš za ním? Po tolika letech?
J: Áno.. Ale ty ešte spi.. O hodinu prídem..
Š: Dobře.. Dávej na sebe pozor.. Miluju tě.. Pa
J: Ja teba tiež.. Papa..
Nemohla som dlho čakať.. Išla som za ním teraz.. Viem, je skoro ráno ale zožiera ma pocit, že by som mala čakať... Prešla som k jeho domu a zazvonila.. Našťastie nespal..
,,Co tu děláš tak brzo? Psal jsem ti až o půl třetí.. Ně v šest ráno.." zasmial sa a ja tiež.. ,,Prepáč.. Bola som sa prejsť a nemohla som dlho čakať.. Zožieral ma pocit neistoty.. Môžem ísť ďalej?" spýtala som sa a po chrbáte mi prešli zimomriavky.. ,,Jasně.." povedal a naznačil aby som vošla dnu..
Prešli tri hodinu a my sme kecali a smiali sa nad minulosťou.. Našťastie sme nespomenuli tú nehodu s mojou sestrou.. S Honzou sme si vždy mali čo povedať... Potom prišla tá otázka ktorej som sa bála..
,,Sáro.. Já nechci aby ses zlobila nebo brečela za tuhle otázku.." išiel na to jemne... ,,Dobre.. Viem o čo ide.. Hovor.." už som chystala na jeho otázku odpoveď... ,,Odpustíš mi? Za to co jsem udělal... Já ji měl rád.." začal mu klesať hlas.. ,,Fuuu... Bude to ťažké ale.. Odpúšťam ti.. Aj tak som ti to chcela povedať už dávno.." povedala som a usmiala som sa na neho..
,,Děkuju.." povedal a objal ma..
Keď som prišla domov, všetci ma čakali v obývačke.. ,,No co? Jak to dopadlo?" spýtal sa ma Kuba o ktorom som nevedela že tu je.. ,,Dobre.. Odpustila som mu.. Sme zas kamaráti.. Ja.. Nevedela som si pomôcť.. Nemôžem sa hnevať na niekoho kto to neurobil naschvál.." s úsmevom som odpovedala a všetci s otvorenými ústami na mňa zízali..
(Ďalšia časť vyjde dnes alebo zajtra..)
