(Pardon za pár nadávok ale hodí sa to tam.. Diki za pochopenie..)
,,Sáro? Obývák a hned.." povedal Štěpán a ukázal na obývačku.. ,,Okej.." povedala som a mierila do obývačky..
,,Já myslel že si s tím přestala před lety Sáro.." povedal a ja som sa zvalila na gauč a potichu plakala.. ,,Nemôžem.. Ja už nechcem myslieť na minulosť.. To čo sme spolu zažili.. Štěpo.. Pomoc prosím.. Ničí ma to.." plakala som potichu a dívala sa na Štěpána.. ,,Jak ti mám pomoct Sáro? Hmm?? Já uzavřel kapitolu o nás dvou.. Promiň.. Chci ti pomoct ale nevím jak.. Takhle to nepůjde.. Řekni to Honzovi.. Né mě.." povedal a ja som sa postavila z gauča..
,,Do piče tam! Prosím ťa o pomoc po toľkých rokoch a ty to odmietaš?! Nikdy som od teba nič nechcela a toto mi urobíš?! Ser na to! Poviem si radšej Honzovi.. Ty stojíš za hovno.." nahnevaná som išla za Honzom..
,,Honzo.." začala som plakať.. ,,Co je zlato? Proč brečíš?!" pribehol ku mne a objal ma.. ,,Pozri sa.." povedala som a dala dole obväz.. ,,Ty.. Sáro.. Zapomeň na to.. Je to minulost lásko.. Neřež se.. Ně kvůli mě ale kvůli Mii a Elle.. Prosím tě Sáro.." povedal so slzami v očiach.. ,,Dobre.. Ale Štěpán ma k tomu prinútil.." ja som klamala.. Prvý raz som zaklamala.. Bola som hotová.. ,,Cože?!! Štěpáne!!" zakričal a letel za Štěpánom... Vtedy som už len počula buchot a hluk z obývačky a naznačila Kubovi aby baby zobral von.. Išla som za chalanmi do obývačky a tak trochu sa vmiešala do hádky.. ,,Prestaňte!! Obaja!!" kričala som a vtedy sa stalo niečo čo ma nasralo a zároveň som plakala.. Honza mi dal facku.. Druhý krát.. Povedal že to už nikdy neurobí.. ,,Promiň Sáro.. Já nechtěl.. Promiň mi to.." hovoril dookola ale ja som už len odišla a za sebou silno zabuchla dvere.. Do večera som nebola doma a prechádzala som sa po vonku a premýšlala.. ,,Bola to nehoda Sára.. No tak.." hovorila som si pre seba.. No márne.. Moje slzy tiekli ako dva vodopády a ja som to nemohla zastaviť.. Keď som sa uklidnila, cítila som sa o niečo lepšie.. Išla som domov.. Bola noc.. Zaspala som v obývačke.. Zobudila som sa okolo tretej ráno a to nikto nevedel čo sa bude diať.. Baby išli k Simči takže tu boli iba chalani ktorý našťastie spali..
No ale nie na dlho.. Zobrala som si dve panvice a položila ich opatrne na stôl.. Otvorila som chalanom dvere na izbách tak aby sa nezobudili a zišla dole po schodoch.. Hovorila som si aký boli zlatý keď spali... Postavila som sa na schody a celou silou som s nimi buchla o seba až som počula krik štyroch idiotov.. Všetci bežali za mnou a boli mimo.. Začala som sa smiať..
Nechápali to.. ,,Co to proboha děláš o půl čtvrtý ráno Sáro?!!" kričal Honza a ja som sa smiala viac.. ,,Budíček zlatíčka.." pukala som od smiechu a všetci sa pridali tiež.. Napokon sme išli spať a spali do jednej do obeda..
Prestala som myslieť na minulosť.. Posunula som sa ďalej.. Ale je tu jeden háčik.. A tým háčikom je Štěpán..
(Dnes kratšia časť pardon.. Tešte sa na ďalšiu časť.. Bude to pecka..)
