~Hlavu hore princezná~

11.Kapitola

"Ehmmmmm......

"Ehmmmmmm.... Áno môžeš" povzdychla som si, sadla som si k babám a on si sadol vedľa mňa.

"Takže, ty si Fleur? že?" pozrel na mňa a ja som nechápala odkiaľ to vie.

"Ehmmmmmm.... Áno som , odkiaľ to vieš ?" ak ste si všimli, veľmi často používam "Hmmm" a "Ehmmm" ale bez toho by som to nebola ja.

"Si známa po celej škole, si niečo ako Susan"

"Susan ?" pozrela som na neho.

"Populárna...."

Len som jemne prikývla. Dojedla som to čo sme mali na raňajky , vstala som a rozlúčila sa "Ahojte baby a chalan ktorého meno nepoznám" usmiala som sa a odkráčala som preč.

James...

Do **** ja som jej zabudol povedať svoje meno . No to som ale šikovný, vstal som, vyhodil som to čo som si nabral lebo som prejedený. Odišiel som za ňou pretože viem kam šla. Je začiatok školského roku a riaditeľka bude mať po raňajkách prihovor.

Ako dom predpokladal už bola v sále kde sa ten príhovor mal uskutočniť. Stála úplne vzadu a prezerala si prsteň na ruke. Má ho dvojfarebný čo znamená že ešte nevie ovládať mágiu, ale ten môj je modrý, jednofarebný. Áno som nováčik a mágiu som sa naučil ovládať pred pár dňami. U nás na škole je také pravidlo. Kto neovláda svoju moc tu nepatrí. To znamená že je ešte dieťa a málo by byť z rodičmi. A Fleur je výnimka, je tu stredobodom pozornosti. Všetci ju ohovárajú , či už v dobrom alebo zlom...

Možno sa pýtate ako som mohol vedieť že je to Fleur ? Všimol som si to až keď som si sadol za stôl, všimol som si jej prsteň čo ju prezrádzalo.

Fleur...

Ten chalan má stále sleduje, je normálny ? Chcem byť sama.

Stojí za mnou, vedľa mňa sa postavila Susan a z druhej strany Maddy. Prišla pani riaditeľka Ambrose a skôr než niečo povedala Susan šepla "Milí žiaci a žiačky , som rada že vás tu všetkých vidím a hlavne nováčikov..." šepkala si pre seba a pani Ambrose povedala to isté. Ako to vedela ?

"Ako si to vedela" šepla som jej.

"Čo som mala vedieť ?" zahrá sa na nechápavú.

"Nerob, dobre som to počula, ako si vedela čo povie ?"

"Vždy začína takto"

"Ja to počujem prvý raz"

Len si povzdychla "Chodievala som sem z otcom ktorí financuje túto školu" len som prikývla. Potom sme dostávali učebnice a rozvrhy. Keďže tu som jediná z elementom zeme a rastlín tak som mala špeciálny rozvrh, plus pridaných pár minút. Potom nás pustili a malý sme rozchod. Ja som sa rozhodla ísť do lesa.

James...

Zarozprával som sa z chalanmi a ked som sa obzrel už som ju nevidel , kde je ? Len som si smutné povzdychol a išiel na koľaj .

Fleur...

Idem stále bližšie pri školu Monse. Ako to viem ? Pamätám si cestu keď ma uniesol ten chalan. Len som sa prechádzala a úplne hlboko som dúfala že tu stretnem Henryho. Prišla som na miesto o ktorom sa mi raz snívalo. Na tom mieste som bola z Henrym. Chvíľu som tam sedela a keď nikto neprišiel išla som naspäť. Keď som bola dosť ďaleko začula som niečo. Obzrela som sa a na tom mieste stál zaľúbený par. Len som sa pousmiala. Sú spolu šťastný pretože som videla ako dievča dalo tomu chalanovi sladký bozk. Zadívala som sa na toho chalana ,zaostrila som a spoznala som hneď kto to je. Bol to Henry . Hneď som sa im otočila chrbtom. Moje pocity boli hrozné intenzívne. Prvý pocit bol akoby má niekto oblial studenou vodou a potom som cítila ako sa mi do srdca zabodáva tisíc špendlíkov , v hrudi som mala takú divnú bolesť, akoby som tam mala kameň a do očí sa mi hrnuli slzy. Chcem byť vo svojej izbe. Hneď ! A zrazu som tam bola. Ľahla som si do postele, objala som vankúš a neprišla som ani na obed a večeru. Všetkých okolo seba som odháňala a plakala som. Cítim sa hrozne .Všimla som si na prsteň na ruke. Bol jedno farebný, jak to ? (Obrázok v Médiách)

Potom som zaspala.

Henry...(FlashBack , pár minút pred tým ako ich uvidela Fleur)

Prechádzal som sa po lese keď mi niekto zákrok oči. Jej vôňu pomaranča ucítim na míle ďaleko.

"Teraz nemám čas Chriss"

"Ale nooo..." zamrnčala, chytila ma za ruku a ťahala ma , pritom sa smiala. Oprela ma o strom a pobozkala. Nečakal som to ale hneď som ju odstrčil "Čo to robíš?"

"To čo si mal ty urobiť dávno..." prišla ku mne a chcela ma znovu pobozkať ale ja som nedovolil. Otočil som sa a išiel som na izbu.

Veľa krát v noci sa preplížým von a premiestnim sa Fleur do izby. Urobil som to aj dnes. Spala. Keď spi vyzerá ako anjel ale dnes. Dnes bola uplakaná a lámalo mi srdce ju takto vidieť. Neviem ako ale niečo má ťahalo ku nej a zrazu len lezim vedľa nej. Pár krát sa pomrvila a pomaly otvorila oči. Zľakla sa . Ležala na kraji postelí a spadla z nej.

"Čo ty robíš ? Choď preč!" rozkázala, nevidel som ju takto nahnevanú.

Hnevá sa? Prečo ?

"Čo sa stalo ? Mne to predsa môžeš povedať" rýchlo som vstal z postele, prišiel som pri ňu a chcel som jej pomôcť vstať.

Fleur...

"Nie nechaj ma!" šepla som nahnevane, vstala som "Mal by si ísť..."

Otvorila som dvere a on sa na mňa len pozrel a potom odišiel. Ja som si ľahla do postele a snažila som sa prestať myslieť na jeho krásne ľadovo modré oči, na ten jeho sladký úsmev a na neho celého. Páčilo sa mi na ňom každý jeden kúsok , každý jeden vlas, proste všetko.

Ach ja idiotka, povedala som si ze na neho nebudem myslieť, a čo robím ? Myslím naňho .Musím sa nejako odmylovať, ale ako ?

//Ahoj, ďalšia krátka časť :) túto časť chcem venovať môjmu trdieľku Zuzanielke/ neber si to osobne ;) / a mám takú malú otázku .Chcela by som písať jednu takú strašidelnejšiu story -ako sa poznám strašideľná vôbec nebude :D - bola by o dievčati ktoré by si toho prežilo veľa v minulosti , niekto ju zabije , niekoľko rokov bude mimo sveta , a na niekoho si spomenie :) A kto by to čítal ??