~Hlavu hore princezná~

18.Kapitola

"James... ty žiješ...ako?" pozerala som sa naňho vystrašene ale aj prekvapene.

"Prekvapenie..." zasmial sa.

Vymotala som sa z jeho zovretia a ušla do kúta izby, zakašlala som lebo ma škriabe v krku. 

"Choď preč" zachrapčala som. Len sa zasmial a prišiel ku mne.

"Ani náhodou" šepol mi do pier, cítila som jeho blízkosť. 

Nič ti nemôže spraviť, je predsa mŕtvi. Je mŕtvi.

Je mŕtvi.

Je mŕtvi.

Je mŕtvi..

Je mŕtvi.

JE MŔTVI.

Opakovala som si neustále v hlave a potom som sa upokojila, pozrela som sa naňho a on zmizol, potom som si znovu z úľavou vydýchla a ľahla do postele, začala som sa liečiť. Celí deň som nevyšla z izby. Čo asi tak robí Henry?

Henry...

Čo to? ...ku*va ... 

"Č-čo ? A-Ako?" vykoktal som zo seba a sledoval som ako zo stropu kvapká krv na mŕtve telo. Fajn... už dosť vtípkom, nie je apríl. Podišiel som k tomu telu čo ležalo na mojej posteli na chrbte, v srdci mal zabodnutý nôž. Pozrel som sa tej osobe do tváre, bol to James čo ma ešte viac zhrozilo. 

Ako? Prečo? A kedy? 

James otvoril oči, usmial sa a vstal, jeho oči boli Čierne ale prisahám že som v nich videl oheň. 

Vstal a jeho telo sa uzdravilo a všetka krv sa vytratila. Vyzeral ako zdraví človek alebo strážca. 

"Ako si..." nemo som naňho hľadel .

"To je nadlho , vieš... to som celí ja, bez humbuku by som odísť nemohol ... a teraz ..." nedokončil a ja som  sledoval ako sa veci okolo neho zdvíhajú zdvíhajú. Váza, prilba, ceruzky -pripomínam , mám veľa ceruziek a uhlíkov, ceruzky boli čerstvo nabrúsené- a nôž ktorí som ceruzky brúsil. 

Zrazu sa pustili proti mne a cítil som ako sa črepy z vázy zabodávajú do mojej hrude a aj všetky ostatné špicaté veci. Napríklad nôž ktorí sa mi zapichol do srdca, cítil som tú bolesť. Ako to že ešte žijem ?

Fleur...

Vstala som z postele po dlhom spánku a cítim sa ako rybička. Doslova. Cítim sa ... fakt dobre, ako som sa vyliečila tak rýchlo? 

Čo to trepem, teraz sa môžem a budem radovať z toho že môžem ísť na skateboard, samozrejme nie na ten čo som dostala od Jamesa, kúpim si nový ...

Obliekla som sa a išla do mesta , do jedného obchodu kde sú športové veci a tak a kúpila som si obyčajný skate. Doska bola na vrchu čierna a na spodku ružová. 

Išla som "domov" na večeru do postele a hurá ďalší deň. 

Mali ste ma vidieť keď som zistila že je nedeľa ... hneď som išla do skateparku na rampu, zo začiatku to bolo trochu ťažké ale snažila som sa. 

Ako si tak jazdím, predo mnou som uvidela krvavú mláku. Hneď som zastavila a v jej odraze som sa videla. Desilo ma to... 

Zaklipkala som očami a zistila som že je to len kaluž vody. Vydýchla som si a pokračovala v jazde.

James...

 V deň keď zomrel...

Zacítil som trpkú bolesť v srdci a potom už nič, necítil som nič. Len som stál a pozeral na moje mŕtve telo, stál som tam a sledoval celú tú situáciu. Ony sa bozkávali... Bolelo to viac ako smrť . Sledoval som ich celu tú dobu , ignorovali že som tam, mŕtvi síce ale aj tak. Sledoval som ich a moje srdce pukalo. Áno, moje mŕtve srdce ale aj tak pukalo. Necítim bolesť ale emócie áno. 

Keď to skončilo a rozišli sa, chcel som skončiť ale čo mám robiť ? Kam mám ísť ? Len som sa prechádzal po lese a sledoval ako lístie cezo mňa prechádzalo. A potom sa to stalo. Nahneval som sa lebo som si spomenul na to čo som videl pred pár minútami. Kopol som z celej sily do kameňa a on odletel. Ako som to spravil ? Čo sa to deje ?

Premiestnil som sa do knižnice, ani neviem ako ale myslel som na knižnicu. Tiahlo ma to k jednej zastaranej knihe. Bola celá od prachu. Len som sa jej dotkol a celí obsah som už mal v sebe. 

Došlo mi to... Stala sa zo mňa ....

Ďalšia časť venovaná MaryK74 skveléj čitatelke , za všetky tvoje krásne komenty a správi ktoré si mi poslala :) :)