~Hlavu hore princezná~

3.Kapitola

 Čo je to láska? To, čo na mnohých ľuďoch nenávidíme a na tom jednom zbožňujeme...

A ja na ňom zbožňujem všetko, jeho oči , povahu , dokonalý úsmev a zmysel pre humor, celú večeru som myslela len naňho, moc mi nebolo do rozhovoru , pozerala som sa len do taniera.

Luk na mňa niečo hovoril ale nevedela som sa sústrediť naňho, stále som rozmýšľala či to je naozaj láska alebo ho proste iba chcem, je v tom rozdiel ?

Luk mi zamával rukou pred očami "kde si duchom prítomná??"

Hneď som nadskočila a pozrela na Luka.

"Prepáč Luk ... čo si chcel ?" spýtala som sa zdvorilo.

"Len či ti chutí ale ako vidím asi nie ... nad čím - alebo nad kým- si trápiš hlavičku ?"

"Čo ? nad nikým len ... len som sa zamyslela ..." povedala som rýchlo a začala som jesť. Za pár minút som to mala zjedene, poďakovala som a odišla , zastala som na poschodí kde je ten vŕzgajúci schod, keď som naň stupila divne zavŕzgal , teda ak to bolo vôbec vŕzganie. Keď som stupila úplne blízko pri stenu ,vŕzgalo to najviac, a keď pri zábradlie tak vôbec.

Nechala som to tak, nie je divné že premýšľam nad hlúposťami ako je vŕzganie schodov? Áno je...

Obliekla som sa do bledo rúžovej saténovej nočnej košele na ramienka. V Anglicku býva v noci zima lenže v izbe je veľké teplo a navyše sú tu hrubé periny, ľahla som si do postele a hneď som sa premiestnila do iného sveta.... sveta snov alebo u mňa nočných môr...

 Sedela som uprostred lesa ktorého poznám už z predchádzajúcich snov no nikdy som ho nevidela naozaj, podľa mňa ani neexistuje. Bolo tam krásne, všade okolo mňa lietajú motýle a kvety ktoré rástli rýchlo , akoby kúzlom. Kam som sa pozrela tak narástol kvet. Potom som začula niečo v kríku, vynoril sa odtiaľ chalan, z modrými očami a čiernymi vlasmi, neskôr som si uvedomila že je to Henry, niečo zamrmlal lenže ja som mu nerozumela a chcela som niečo povedať lenže potom všetko krásne zmizlo, aj on ...

A zrazu som sa zobudila a cítila som sa hrozne , po tele mi prechádzali zimomriavky, vždy keď sa prebudím sa cítim hrozne. Bolo už 8:7, rýchlo som sa prezliekla, vonku bolo krásne počasie, obliekla som si kraťase a dlhú košeľu, cez košeľu mi nieje  vidieť kraťase - to sa mi na tom páčilo najviac - vlasy som mala zopnuté vo vrkoči. Pod očami som mala kruhy, veľké kruhy, po celej tvári som si rozotrela púder, trochu som si naniesla na pery a dala tam len trochu červene, hlavne na okraje pier aby vynikli, na oči som si dala maskaru a ceruzku, ceruzku alebo tekutú linku si dávam najradšej , nech mi vynikne oko a nie to čo je okolo. Takto sa maľujem vždy, nechcem aby to bolo prehnané, niekedy si nedávam ani nič na pery a robím si len oči, teraz môžem ísť na raňajky.

Po raňajkách som išla do záhrady a uvidela som tam sieť natiahnutú cez dva stromy, ľahla som si na ňu a vychutnávala som si krásne slnko kým je. V Anglicku vädšinou prší a je zamračené počasie, dnešok bol výnimkou...

Henry...

V noci som ju vydeľ , vydeľ som jej tvár a môžem povedať že je to Fleur, išiel som na záhradu a rozmýšľal som či vie o svete kam každú noc ide, prvý raz som ju tam videl predvčerom a včera som nevedel a ani mi nenapadlo že ju od niekial poznám. Prišiel som ku nej, ale uvedomil som si že je v nebezpečenstve keď som s ňou. Donútil som ju zobudiť sa. Bolo to pre ňu bezpečnejšie, nevie čo som zač a nechcem aby to zistila...

Prechádzam sa po záhrade a rozmýšľam keď ju zrazu uvidím, uvidel som ju na hojdacej sieti, trochu unavenú. Myslím že je nováčik a tu na zemi ju nikto nenájde so mnou a preto som sa rozhodol ísť za ňou, otvoril som dvere v plote medzi susedmi. pomaly som podišiel ku nej, všimol som si jej prekryté kruhy pod očami, vidno že je nováčik a nevie sa dostať do toho sveta uplňe.

Začal som ju jemne hojdať, rýchlo si sadla a skoro spadla, stihol som ju zachytiť. Sadla si asi preto lebo sa ma lakla , poznámka .... nabudúce sa ohlásiť...

"Ehmmm ... ahoj" usmiala sa trochu nervózne, ja zbožňujem jej úsmev.."Ľahni si ... budem ta hojdať" počúvla ma a ľahla si , hneď ako zavrela oči som urobil menšie kúzlo nech sa dostane do toho sveta úplne .Zmizla, doslova a to znamená že sa kúzlo podarilo , tiež som sa premiestnil do druhého sveta... do sveta menom Calissa...

Fleur...

Ani som si to neuvedomila a zaspala som, sedím tu uprostred lesa kde som vždy , bolo tu krásne, pomaly prišiel ku mne Henry , usmiala som sa keď som ho uvidela

"Ahoj" Sadol si ku mne "Neruším?"

"Nie ty nikdy" zasmiala som sa.

Je to len sen, nič sa nepokazí a keď áno proste sa prebudím, chytila som ho pomaly za ruku, všetko krásne zmizlo a objavili sa tu nejaký muži, boli vysoký , oči boli čierne a na tvári mali neutrálny úsmev. Mali voľné čierne tričká a niektorý košele, boli celí v čiernom a na rukách mali divné prstene z prehnane veľkým kameňom. Kameň bol štvorcovitého tvaru a vytieňovaný, v strede bol najčiernejší a na kraji bol skoro biely. Prišli ku mne a niekam ma začali ťahať . Bránila som sa, kopala som a plakala ,

"Pustite ma... no tak .... prosím" niekam ma ťahali a po chvíli im asi vadilo moja bránenie, niečo mi pichli do krku, tú bolesť som cítila zreteľne, uspávalo ma to...

Henry...

Po tej tekutine čo jej pichli hneď zaspala , pod očami mala stečenú ceruzku lebo plakala. Odniesli ju a mňa si zastavil môj otec, áno ako som už spomínal, je zaťažený prácou , ale na Calisse, je temným vládcom strážcov kameňa.

Poďakoval sa mi a odkráčal. Ja som sa hrozne hneval, kúzlom som ju dostal sem a kúzlom ju dostanem aj preč, a tak sa aj stalo, zobral som ju na späť domov.

Fleur...

Otvorila som oči, celá som sa triasla a pod očami som mala od sĺz roztečenú ceruzku a maskaru. Po pár minútach som si uvedomila že ležím na zemi, začínam pochybovať že to bol len sen, cítila som sa malátne , ledva som sa postavila na nohy.

Dotackala som sa dnu, dala som si vlažnú sprchu ktorá ma schladila, sadla som si na posteľ a rozmýšľala čo sa tam stalo, bojím sa zaspať...

Po hodine som sa rozhodla ísť dole na obed , cestou na schodoch som stretla Luka "Ehmmm Luk ?... nedá sa ten schod opraviť?"

Pokrútil hlavou "Skúšali sme to no niečo tam je zaseknuté..." odišiel dole na obed a ja tam stála ako idiotka... a potom mi to došlo, čo tam uviazlo? Možno niečo vážne, dívala som sa pod schody a uvidela tam modrú stužku -mamina mala rada modrú- potiahla som za ňu, vydalo to divný zvuk. Zatvárila som sa kyselo lebo to vadilo mojím ušiam , keď som to vytiahla bol tam zhrdzavený kľúć, ako som predpokladala.

Stupila som na schod a ten bol v poriadku, stále trochu vŕzgal ale nebolo to také zlé, bežala som hore, vytiahla som kufrík , trvalo kým som ho otvorila pretože to bolo všetko hrdzavé a staré, asi po 10 minútach sa mi to podarilo. V kufríku boli fotky a hrubý denník, vytiahla som ho , položila na posteľ a začala som si prezerať fotky, bola tam mamina s kamarátkami, bola krásna...

A potom tam uvidím maminu a nejakého krásneho krásneho chalana... z dola sa ozval krik aby som išla na večeru, rýchlo som  sa rozutekala no potom sa mi na schodoch roztočila hlava a pamätám len na tmu...