~Hlavu hore princezná~

21.Kapitola

"Ja sa toho ani nedotknem!!! Smrdí to" pozerala som na tanier vysmážaných húb na obed. Fuuuj. Tak hrozne to smrdelo, bola toho celá jedáleň . Nikto ešte nejedol lebo sme čakali na riaditeľku a učiteľky ale všetky meškali už desať minút. Nakoniec prišla pani zástupkyňa a povedala "Môžete začať jesť, dnešného obeda sa nikto zo zboru učiteľov nezúčastní, ani pani riaditeľka" oznámila s pokojným hlasom ale cítila som že to je len pretvárka. Ale samozrejme som to hodila za hlavu. Vždy si namýšľam chlopotiny a podobné a nikdy sa to nesplní. Všetci sa pustili do jedla len ja som vstala a odišla som do kuchyne. Tam som videla pána učiteľa S. Dlho som ho nevidela. Ale nezmenil sa. Videla som ho napchávať sa ho hríbmi. Fuj.... zvraštila som čelo aj nos lebo kuchyňa bola plná toho smradu. A čo tu vlastne on robí ? Nemal by byť s ostatnými ? Radšej sa do toho nemiešam. Ešte všetko pokazím.

"Zdravím Fleur, dlho som ta nevidel, prečo nechodíš na moje hodiny?" zvážnie.

"Necítila som sa dobre ale odteraz na ne budem chodiť" len som sa usmiala.

"A čo tu vlastne robíš? Chceš duplu?" 

"Nie v žiadnom prípade....fuj" len sa zasmial a hodil mi cereálie Cini Minís. Ja ich tak zbožňujem.

"Ochutnaj..." usmial sa. Ja som chytila balík cereálii a bežala som do izby a z malej spoločnej chladničky som vytiahla mlieko. Naliala som do misky a vysypala som tam fúru cereálii. Začala som ich jesť ako bláznivá. Dala som si asi 3 alebo 4 misky a konečne som bola poriadne najedená. Ale zjedla som väčšiu polovičku cereálii. Zobrala som si slovník elfčiny a išla som na hodinu. Hodina prebehla fajn. Učili sme sa nejaké slovíčka a rozpoznávanie z textu. Myslím že je to celkom zábava, je to taká lámačka jazyka. Je to zábavné.

Ďalšia hodina mi odpadla lebo všetci učitelia majú nejakú poradu. O nejakých 15 minút nás všetkých zavolali pred školu.

Neznámi muž sa postavil pred mikrofón a prehovoril "Milí žiaci a žiačky, chcem sa vám predstaviť. Som Angelo Cross (číta sa Andželo) . Som váš nový riaditeľ. A Čo sa stalo s vašou pani riaditeľkou? No celí zbor učiteľov mi hovorilo aby som vám to nevravel. Ale ja nevidím dôvod prečo nie? Zabili ju. Alebo skôr brutálne zavraždili. Stalo sa to čo som predpovedal, bola zle vycvičená a pomalá. A toto iste sa môže stať aj vám. Preto sme sa rozhodli že vám všetkým zmeníme rozvrh o niečo prísnejšie aby ste sa naučili prežiť v tomto svete, tešilo ma" povedal a odišiel k učiteľom ktorý sa naňho vražedné pozerali. Asi sme nemali vedieť o tom že niekto zabil riaditeľku ale je to správne.

Dali sme si rozchod do izieb. Z dievčatami sme si sadli do kruhu.

"Neviem, či to zvládnem" povedala Susan.

"Prečo by si nemala?" Vyletela na ňu Beatrix.

Susan si len povzdychla. Medzi nami bolo napätie. Susan je z kráľovského rodu. Všetci ju hľadajú tak ako aj mňa. Strážci temnôt zabíjajú čoraz viac a viac strážcov prírodných elementov. Alebo elementov života.

Táto hrozná nálada musí skončiť.

"Čo by ste povedali na nakúpi??" Usmiala som sa.

Susan to hneď prebralo "Keby viete aké topánky som videla ...."

Vstali sme , ja som si cez plecia prehodila asi o dve čísla väčší sveter. Vonku začína byť zima. Začína jeseň. Ideme nakupovať čižmy. Zbožňujem čižmy. Patrí to medzi moju obľúbenú obuv. Ale ešte viac zbožňujem zimu.

Celé natešené sme vyšli von a pred bránami školy nás zastavil pán riaditeľ "Kam máte namierené?"

"Von" odpovedala jednoducho Taly. Niekedy si pripadám že tu ani nie je. Je hrozne tichá. Ale mám ju rada.

"Takže von?" povedal povýšeným hlasom a pobavene sa usmial.

"Je vám niečo smiešne? Ideme na nákupy" postavila sa Susan pred Angela.

Angelo nebol vôbec starý, typujem mu na 20 ale toľko určite mať nemôže, možno 25 . Má pekné vycvičené a vypracované telo. Tmavo hnedé vlasy a hnedé oči. A mal tetovanie na krku a pár tetovaný čo mu presvítalo z pod košele. Je rozkošný, to áno, ale nie je to môj typ. Nepotrebujem sa hádzať okolo krku každému sexošovi. A ešte nie riaditeľovi. Pri tejto myšlienke ma striaslo.

"Milá princezná... Asi ste neni presne oboznámené aké nebezpečenstvo je vonku, bez stráže nesmiete nikam, vraďte sa do izieb!" Povedal a mi sme ako poslušne psi išli do izieb.

Stráže? Sú tu nejaké stráže? Myslela som že sú tu len učitelia ako dozor.

"Toto je taký kokot prijebaný, ja zavolám svojmu otcovu a poviem mu nech tohto Hitlera zabije ty kokós," začne nadávať nahnevane Susan. Začne používať oveľa horšie slová ale ja som sa z ničoho nič rozosmiala . Neviem prečo ale mne to prišlo hrozne vtipne ako naňho nadáva. Váľala som sa tam smiechom ale potom ma to prešlo, z jednej izby vyšiel Angelo rovno pred Susan. Susan sa tvárila zaskočene ale potom sa hneď začala tváriť vážne.

"Milé dievčatá, chcel som vám oznámiť že budem bývať s vami na izbe, predsa len sa tu nachádzajú dve princezné...." Pozrel sa na mňa a na Susan "Ktoré musia prežiť, nie ste jediné ktoré musia byť z dozorom, toho sa vážne nemusíte báť, nuž a keď sme pri tom, ušetríte si chytré slova –narážal týmto na nadávky- ... Delí nás od seba len jedna stena" žmurkol na Susan a odišiel do svojej izby.

Tá stena bola vážne tenká, a myslím že počul všetko čo o ňom Susan hovorila. Pozreli sme sa na seba a rozosmiali sme sa... Susan si ešte predtým ako vybuchla do smiechu niečo zamrmlala, asi to bola ďalšia nadávka.

Potom sme šli na večeru, večera vyzerala dobre, zemiaky s malým stehienkom. Bolo toho naozaj málinko. Rýchlo som to zjedla a odišla do izby, počkala som kým večera skončí a odišla som do kuchyne. Uvidela som pána učiteľa S., zase. On je tu vkuse ?
"Presunuli vás do kuchyne pán učiteľ ?"
Zasmial sa " nie... Som tu z toho istého dôvodu čo ty" kuchári tu už neboli ale pán učiteľ sa ponúkol že navarí omeletu. A tak som ho sledovala ako varí. Bolo tu trápne ticho.
"Máte manželku ?" Spýtala som sa z ničoho nič.
"Nie" odpovedal rázne.
"A priateľku ?" Skúsila som to znova, teraz chvíľu trvalo kým mi odpovie.
"Mal som..."
"Čo sa stalo? Ak zmien vedieť ?"
"Boli sme šťastný, strávili sme spolu krásne chvíle ale" zlomil sa mu hlas "napadli ju lebo bola z vyššej úrovne a odvtedy som ju nevidel*
"Smiem vedieť ako sa volala ?"
Pozrel sa na mňa a mýlil plecom..."Amanda" povedal a nabral mi na tanier. Ja som však už prestala vnímať okolitý svet a spájala som si to dokopy. A potom mi to došlo, moja milostivá mamina mi hovorila že môj otec je Burel, ale nakoniec zistím že to je môj učiteľ. To je hrozne. Bolo mi do plaču. Neviem Čo si mám o tom teraz myslieť. Chcela som ho objať ale nedokázala som to. Musela som odísť "zoberiem si to na izbu, musím sa učiť" nič iné ma nenapadlo, zobrala som si to na izbu . Dala som to Susan nech to zje za mňa a ja som sa zabuchla do svojej izby. Potrebujem ísť za bábkou a dedkom, hneď !!!

//Len ma neukrižujte :D ano viem, časť som dlho nepridala ale bol tu ten problém že časť bola dlho napísaná, ale písané to bolo na mobile v neskorých nočných hodinách a preto to potrebuje skontrolovať pravopisne chyby, ja som sa k pc dostala až teraz. A preto vám to sem rýchlo pridávam. Aj tak sú tu nejaké tie pravopisné chyby , ale berte ohlad na to že som nepriaťeľ gramatiky. Neviem ako často budem pridávať časti , v škole to vážne nestíham :/ .... dobre dosť kecania .... časť je venovaná ... okurkaaa ... vote a koment poteší :)

-Mišela (FleurWaldner)