~Hlavu hore princezná~

24.Kapitola

Calissa...

Zachránila mi život. Obetovala sa a zachránila mi život.veď ma to dievča ani nepoznalo. Cítila som z nej toľko energie. Cítila som ze je posledna svojho druhu a potrebujeme ju tu. Vdychla som do jej tela život.  Rana sa jej zahojila ale určitý čas ju bude ešte bolet.Jej priateľ si ju zobral domov. A muža ktorý ju zabil som potrestala smrťou ktorá však bola bezbolestna.Nastal konečne mier. A všetko sa dalo do poriadku.

Fleur...

A potom... Potom som sa prebudila na posteli. Bol to len sen? Zdalo sa mi to akoby sa mi všetko snivalo.

Klipkala som oči aby som lepšie zaostrila. Vedľa mňa bol Henry. Je tak rozkošny keď sa o mňa bojí. Myslím že to niekedy v budúcnosti využijem.

Držal ma za ruku a hladel do zeme. Ani si nevšimol že som sa prebudila.

Usmiala som sa a jemné som mu stisla ruku. Hneď sa na mňa pozrel. Na jeho tvári sa vyčaril ten jeho úžasný úsmev. Hneď má objal ale ja som zacitila bolesť.

"A-auu...." Zašepkala som.

"Prepáč, si v poriadku?"

"V tom najlepšom," usmiala som sa a pokúsila som si sadnúť.

"Pomaličky..." Zašepkal a pridrziaval ma. Páči sa mi keď sa o mňa tak stará. Je to mile.

Pomaly som vstala s jeho pomocou a silno som ho objala.

"Akoto že žijem ? A kde to som?"

"Si u mňa doma" usmial sa a ja som hneď vytrestila oči. Čo tu sakra robím?

"Ehmmm...uhmmm... A čo sa stalo?" Vykoktala som zo seba.

"Proste ta Calissa zachranila" povedal čelí happy.

Usmiala som sa "to je skvele,"

"Ja pojdem za dievčatami a oddýchnuť si" oznámila som mu.

"Dobre, odprevadim tá" chytil ma za ruku a išli sme na moju izbu. Rana a moje srdce má stale bolia ale aspoň že žijem.

Odišla som za dievčatmi...

<3 <3 <3 <3

"Už si môžem dať šatku dole??" Spýtala som sa.

Henry má držal v náručí a niekam má niesol. Položil ma na zem.

"Teraz môžeš..." Cítila som z jeho hlasu usmev. Dala som si dole šatku a uvidela som piknik pri móle. To je mile a tak krásne.

"Jeej, piknik " usmievala som sa.

*sadol si ku mne a rozprávali sme sa a rozprávali a rozprávali. A potom sme sa smiali a smiali.

"Ideme do vody??" Spital sa.

Bolo to od nás nejakých 20 metrov ale prikivla som. Vstali sme a rozbehli sme sa k vode. Utekali sme a bolo nám jasne ze raz musíme skočiť a nadíde náš koniec. Či to bude o pár sekúnd alebo o pár rokov ale zatial budeme utekať až do konca ...

Neskôr pridám epilog no dnes chcem ísť skôr spat lebo komparo zajtra ;) papa