V zajatí lapačov

4.ch

,,Prisahám bohu že ak nepôjdeš rýchlejšie tak ťa tam dotiahnem aj za vlasy '' povie nazlostene . Prevrátim oči a kráčam ďalej svojím tempom . Zrazu sa zvrtne a zamieri ku mne .Zastanem a váhavo cúvam ako sa on približuje ,,Čo to robíš '' ,,Plním prísahu '' vytreštím na neho oči ,,Stoj !'' ale môj príkaz ignoruje. Dvoma krokmi je u mňa . ,,Buď pôjdeš tak ,aby sme to stihli alebo ideš po mojom '' zamračím sa ,,Ak si si nevšimol moje telo po včerajšej' 'naháňačke '' nie je v najlepšej kondícii '' premeria si ma pohľadom mykne plecom podoberie mi kolená a prehodí si ma cez plece a pokračuje ďalej v chôdzi . ,,Čo to robíš ?! Hneď ma  pusť !'' jedinou odpoveďou mi je silnejšie zovretie jeho rúk okolo mojich stehien a zašomranie že by som mala schudnúť lebo som ťažká. ,,Fajn ! Fajn ! Pôjdem rýchlejšie len ma pusť'' nič žiadna odpoveď kráča ďalej . Päsťou ho udriem do chrbta . Ak by som to mala urobiť druhý krát rozmyslela by som si to . Jeho svaly na chrbte boli dosť tvrdé a moja ruka dosť pochrámaná zo včera . Syknem bolesťou jeho rameno sa mi zarýva do už aj tak dosť boľavých rebier . ,,Prosím zlož ma na zem . Bolia ma rebrá '' nič pokračuje ticho ďalej ,,Prosím !!'' povzdychne si ale nezloží ma na zem . Potiahne ma mierne do predu a pustí. Spadnem na zem . Zazriem po ňom ale on to statočne ignoruje ,,Aj tak sme už tu '' horko ťažko sa pozbieram zo zeme a pozriem sa na Pánove sídlo každý to tu pozná a každý sa mu vyhýba . ,,Tak poď nech už to máme  za sebou '' vykročí k bráne a ja za ním . U brány nás dnu pustia dvaja lapači . Viem že sú to lapači podľa toho čo majú oblečené všetci lapači nosia to iste . Čierne kožené kombinézy .Vojdeme do vstupnej haly , pristúpia ku mne dvaja lapači ktorý mi okamžite nasadia putá . Môj lapač len mykne plecom prehodí niečo o tom že ma majú postrážiť a že  ide ohlásiť môj príchod ,aby sme mohli začať . Priala by som si aby môj lapač neodišiel . Zrazu atmosféra padla na bod mrazu a ja som pochopila do čoho som sa to dostala . Ani za nie ako dvadsať minút sa objaví môj lapač povie im že to zvládne a schmatne ma za rameno a vedie ma k masívnym dverám . Za dverami sa nachádza veľká sieň a na konci siene na tróne sedí Pán v našej krajine je to niečo ako kráľ . Môj lapač ma dotlačí k trónu a surovo ma potlači na kolená . Nechápem nič nechápem prečo putá tá krutosť ?. Lapač sa rýchlo ukloní ,,Pán '' ten kývne rukou .Vedľa neho stojí vysoká krásna žena . Nikdy som ju nevidela ani o nej nepočula . Ale za to môj lapač sa na ňu usmeje pichne ma osteň žiarlivosti v duchu si rýchlo vynadám. Na to teraz nie je čas . Žena sa prikloní k Pánovi  a niečo sa ho opýta ten kývne hlavou . Žena podíde ku mne a oboma rukami ma chytí za hlavu myknem sa dozadu ale môj lapač ma potlači naspäť . Cítim obrovskú bolesť hlavy . Tá mrcha sa mi hrabe v hlave .Vidím každú spomienku na ktorú narazí nechcem ich vidieť znova niektoré nie sú až také šťastne . Rodičia umreli keď som bola mala . Mám rada spomienky na nich ale keď ich vidím len ja . Zrazu sa pri jednej spomienke zastavíme je to tá kde sedím s otcom v garáži a niečo mi vysvetľuje ale už si nepamätám čo. Vedľa nás na stole je položená žiarivá krabička tá žiara vychádza z nej . Rýchlo sa  s tej spomienky vymaním a skryjem ju . Žena zavrčí pritlačí. Hlava ma rozbolí viac ale o tu spomienku sa s ňou  bijem . Zatlačí viac tak sa bijem viac . ,,Hlúpe dievča! Daj mi ju '' v mysli ju odmietnem cítim ako mi po brade stekajú kropaje. Možno potu . Rýchlo odo mňa odtrhne ruky . ,,Hlupaňa , nemôžeš sa mi vzpierať potom to takto dopadne '' utriem si mokrú bradu . Ruky my ostanú krvavo červene . Zľaknem sa ,, Pokoj '' povie mi žena ,,Odtiahla som ruky skôr ako si mala mozog na kašu '' padne na mňa nesmierna únava . Ale až taká že by som prespala aj dva dni . Som rada že kľačím . Pána to veľmi neohromilo asi to vidí každý deň  ,, Niečo vie . Čo je to malička ?'' doluje so mňa žena ,,Neviem '' prižmúri na mňa oči ,,Klame , skryla predo mnou spomienku to ešte nikto nespravil '' Pán spozornie ,,Čo skryla ? Videla si to ? '' lapač mi zovrie rameno silnejšie . Viem že to videla . Presne tak ako ja ,,Nie , stihla ju skryť skôr ako som ju videla '' odľahne mi kto vie čo by so mnou spravili ak by povedal že áno .,,Ale pred tým ako budeme pokračovať môj Pán musíme sa opýtať nášho lapača'' ,,Opýtať na čo ?'' povie Pán podráždene ,,Musel si si všimnúť ako to medzi nimi bzučí '' žena sa zasmeje . Lapač strnie ,, Nárokuješ si ju Sam? '' žena zdvihne obočie . Niečo medzi nimi musí byť. Spôsob ako sa na ňu pozerá ako sa na ňu usmial prezrádza o nich dvoch dosť veľa ,,Nie'' žene sa rozleje úsmev po tvári ,, Nuž zaveď ju do jednej z izieb a strážte ju '' lapač ma zodvihne zo zeme ukloní sa  ,nariadi mi aby som to spravila tiež . A vyjdeme von zo sály do haly skadiaľ sme prišli hore po schodoch a do chodby . Chodba bola nesmierne dlhá a na každej strane boli dvere oproti sebe . ,,Čo je v tých izbách '' opýtam sa môjho lapača ,, Taký ako ty '' podstrkujúc má ďalej chodbou ,,Taký ako ja? Ako to myslíš ?'' ,, Vedma niečo videla skryla si to pred ňou to bolo hlúpe už to viac nerob '' konečne prídeme k dverám ktoré lapač rozrazí a strčí ma dnu ,,Od teraz si dvadsaťdvojako '' ,,Ako na dverách ?'' chce mi zabuchnúť dvere pred nosom ale rýchlo tam strčím ruku . Dvere zachytí a zavrčí ,, Čo malo znamenať to ,že či si ma nárokuješ ? '' strnie ,,Povedal som nie . Už ťa to ďalej nemusí trápiť '' nenechám sa odbiť ,,A to bzučanie čo to znamená? '' chytí mi ruky a potlači ich smerom ku mne aby mi ich neprivrel . Zabuchne a zamkne dvere . Ostanem stať v tme s putami na rukách . Aspoň mi ich mohol dať dole .