V zajatí lapačov

Ch. 15

Treba mi hrozne cikať. Trmácame sa na koni už dni . V noci spíme na zemi . Erik ležiaci na sedle ja na zemi . Po pár neúspešných pokusoch priblížiť sa k jeho teplu som to vzdala. Ten bastard ma vykopol . Nie som niekto kto do seba nechá len tak kopať ale nočná teplota každým dňom klesala . Zakloním hlavu a pozriem sa na Erika ktorý môj pohľad oplatí . Nadvihne obočie ,, Treba mi cikať " prevráti očami a zastaví koňa. Zoskočím dole a mierim ku kríčkom . Rýchlo vykonám čo treba . Moju pozornosť odpúta pohyb na okraji môjho periférneho videnia. Čo to ? Malý rýchly pohyb znova . Prudko sa otočím . Znova a znova . Malé hnedé očká upierajú pohlaď a srdiečko rýchlo bijúc oproti hrudnému košu . Hladím na veveričku tak ako ona na mňa . ,,To si ma teda vystrašila maličká " ticho šepnem . Odvrátim sa a zamierim späť.

Erik mi pomôže znova do sedla a pokračujeme v našej ceste . ,, Kam to presne mierime ? " zopakujem moju otázku ktorá sa medzi nami vznáša už pár dní . ,, Tam, kde to niekto z tej tvojej tvrdohlavej hlavy dostane " odpovedá kľudným hlasom . Strniem ,, Vedma ? " ticho šepnem . Ruky ktoré ma pridržiavajú sa napnú . ,,Horšie" šepne mi . Jeho teplý dych sa mi otrie o ucho a prebehnú mnou zimomriavky . Ak ma berie za niekým horším ako je Vedma volím radšej spálenú ruku . Môj útek sa už nestáva otázkou ale plánom ktorý začína naberať na vážnosti. Zastavíme pri potoku kde naberieme vodu a necháme koňa načerpať nové sily . Chytím jablko v lete ,,To je naše posledné jedlo . Za deň by sme mali doraziť na miesto . Najedz sa . " pozriem na neho . Chrbát opretý o strom a nohy natiahnuté pred ním . ,, A čo ty ?" opýtam sa ,,Nemám hlad. Jedz"

Zaborím nechty do jablka a predelím ho . Vstanem a zastanem pred ním . Pootvorí jedno oko . Natiahnem k nemu ruku s jablkom . Pokýva hlavou a zavrie oko naspäť. Tak to teda nie . Položím polku jablka na jeho stehno a vrátim sa na svoje pôvodné miesto . Keď si sadnem vidím že jablko drží v ruke . Hlavou mi naznačí ďakujem . Usmejem sa . Chvíľu ma skúma pohľadom a zahryzne do jablka .

Za deň sme naozaj dorazili na miesto určenia . Drevená chalupa v strede lesa . ,, Ty si ma vzal za čarodejnicou ?" zasmejem sa . Zamračí sa ,, Poznáte sa ?" zamračí sa . Smiech mi zamrzne na perách . ,, Robíš si srandu ? Však že " jeho výraz tváre mi prezrádza že môj vtip sa premenil v realitu . ,, Asi tak ako ty a tvoj útek " snažila som sa ujsť ale akonáhle som sa vzdialila príliš ďaleko , bolesť sa nedala vydržať . Moje kroky okamžite smerovali k druhému náramku . ,, Ak budem mať šancu zabijem ťa " odseknem . ,, Tak na to sa pozriem " uškrnie sa .

Zhrabne moju ruku a vedie ma ku dverám kde dvoma hlasnými údermi zaklope . Netrvá to dlho a hladíme do očí tej najkrajšej ženy akú som kedy videla .