V zajatí lapačov

Ch.5

Čo je väčšia nočná mora než izba s malým oknom ?Nič. Ledva v izbe vidím na jeden krok .Spútanými rukami sa snažím nahmatať v izbe aspoň dačo . Nahmatám jeden veľký štvorec .To bude asi skriňa . Snažím sa ďalej rozpoznať nábytok v izbe keď nahmatám posteľ . Ľahnem si do nej a hneď zaspím.

Šťukne zámok . Netuším koľko je hodín ale podľa svetla v izbe usudzujem že veľmi skoro. ,,Vstávaj'' prikáže mi môj lapač. Mám šancu sa porozhliadnuť po izbe . Ako som včera správne nahmatala je tu skriňa . Vedľa nej sú dvere asi do kúpeľne . Vlastná kúpeľňa ? Luxus.

Inak je izba veľmi malá. ,,Môžeš mi dať dole putá ?'' .Pozrie sa mi na ruky a pristúpi ku mne. Vyberie kľúč a odomkne mi ich . Ihneď si pošúcham zápästie .

,,Tam je kúpeľňa '' ukáže prstom na dvere ,,V skrini máš oblečenie '' nedáva to zmysel ,,Prečo sú tu všetky tieto veci ? Ak som predsa väzeň mala by som byť niekde v žalári.'' Tvári sa ako keby ho moja existencia zase len otravovala. ,,Ak sa tak budeš správať a Pánovi sa to nebude páčiť tak tam aj skončíš '' jeho odpoveď bola jednoduchá . Viac asi čakať nemôžem .

Pristúpim k nemu . On urobí krok naspäť . Hmm predtým to bolo opačne . ,,Odpovieš mi na otázky ?'' Mlčí .Rozhodnem sa aj tak pýtať ,,Prečo Pán hľadá spomienku ? A akú ? '' nič ,,Choď sa osprchovať a prezliecť . Vedma ťa už čaká.'' Nech si trhne . Otvorím skriňu nie je v nej nič iné ako čierne oblečenie .

Vyberiem si nejaké a zamierim do kúpeľne . Dám si najrýchlejšiu sprchu svojho života . Nie je mi príjemné že stojí za dverami a dvere do kúpeľne sa nedajú zamknúť . Rýchlo na seba natiahnem oblečenie . Presne mi sadne . Jediná možnosť ako to dosiahol bolo že sledoval všetko okolo mňa. Ešte aj veľkosť mojich topánok .Príšerne divné.

Vyjdem z kúpeľne von . Môj lapač sedí na mojej posteli s prekríženými nohami a zavretými očami . Hneď ako počuje že som vyšla postaví sa na nohy ,,Ideme '' otvorí dvere na izbe a vyjdeme na chodbu . Chytí ma ma za lakeť a bzučanie prejde celým mojim telom . ,,Vysvetlíš mi prosím čo je to bzučanie alebo sa ma nechytaj je to nepríjemne '' klamem . Jeho dotyk mi dodáva istotu a pokoj .Aký musí byť jeho bozk ? Hneď ako na to pomyslím z červenajú mi líca.

Pustí môj lakeť . ,,Prosím ! Hovor so mnou '' nič ďalej mlčí . Zastanem . ,,Čo to robíš ? Kráčaj '' Ani sa nahnem pozrie na mňa varovne . ,,Nie pokiaľ mi neodpovieš na otázky '' obzrie sa okolo seba ,,Fajn ! Odpoviem ale nie tu '' ,,Naozaj ?'' Poviem nadšene ,,Áno len už poď oči a uši sú všade '' dám sa do kroku . Ideme tou istou cestou ako včera na rovnaké miesto .Priebeh včerajšieho večera sa opakuje . Znova ma drsne potlačí na kolena . Pán to rovnako ignoruje . Jediné čo sa zmení sú Vedmine slová, Priprav sa na najhorší deň tvojho života . Bude to bolieť ''
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~
Ahojte ! Veľmi by som bola rada ak by ste sa vyjadrili k príbehu . Či vás to aspoň trochu zaujalo a či mám pokračovať alebo to rovno vymazať a nestrácať čas 🤷🏻‍♀️