V zajatí lapačov

Ch.8

Ahojte chcela by som vám zaželať krásne prežitie vianočných sviatkov a všetko dobré do nového roka . ♥️🥳🎄Užite si novú časť 😊Ps. Chcete aby som pridávala aj fotky alebo to nechala na vašu predstavivosť ?

Ráno prišlo skôr ako by mi to bolo milé. Môj deň pokračoval tak isto ako dni predtým. Mučenie , mučenie a znova mučenie . Zatiaľ čo Pánovi to prišlo náramne vtipné , Vedme únavne , lapačovi príliš nudné a princovi Erikovi ako za trest .

Ja som sa snažila skrývať každú jednu spomienku ktorú mám . Bolo to náramne vyčerpávajúce . A tak keď ma lapač viedol hore schodišťom som sa úpenlivo snažila nadviazať konverzáciu . Jedinou mojou odpoveďou bolo zavrčanie a zabuchnutie dverí od môjho vezenia.

Nádej na pomoc od lapača skončila. Musím sa spoľahnúť len sama na seba . V mojej hlave sa začal rodiť plán úteku . Najprv som to chcela zahrať na mŕtvu . Ale pri najlepšom by ma hodili niekam do jamy . Ak by Vedma odhalila že klamem a určite by to odhalila . Veď pre Kristove rany hrabe sa mi hodiny v hlave dopadla by som horšie ako mŕtva .

Jediné čo mi ostáva je vytrhnúť sa môjmu lapačovi a ujsť. Každý deň chodíme okolo hlavného východu ak sa mi to podarí priamo pred ním ,len vybehnem a som na slobode . A ešte musím vydržať bežať až  , až kam ?

Domov nemôžem lapač by ma vedel okamžite nájsť . Obchod to isté . Svoju jedinú priateľku do toho nemôžem zatiahnuť a ostávať von na ulici kde majú lapači svoj raj nie je najmúdrejšie . Kam by som šla ? Ozve sa zaklopanie . Rýchlo preruším svoje myšlienkové pochody . Ako by som sa bála že ma niekto odhalí .

Hovoriť vstúpte je asi zbytočné. Dvere sa otvoria a vstúpi nimi princ Erik . Kývne mi hlavou na pozdrav a ja sa postavím z postele . Chvíľu na mňa hľadí. Ak si mysli že sa mu budem klaňať tak sa mýli . Do nedávna som ani nevedel že Pán má syna . A prečo princ veď Pán nemá kráľovský titul ?

Na jeho tvári zahrá polo úsmev. „Poklona?" opýta sa uštipačne „Neklaniam  sa dobrovoľne tyranom " odseknem naspäť  . Zdvihne jedno obočie v geste ktoré mnou opovrhne „Nebudem s tebou strácať čas v nezmyselných hádkach " zahrmí jeho hlas „Vieš kôli čomu som tu " tento krát nadvihnem obočie ja . „Netuším , nemám zdania je mi to jedno " preruší ma z jedným slovom . Strašne galantné sklapni . Zložím si ruky na prsiach . "Viem že vieš kde je tá skrinka " myknem plecom že neviem " Nevieš klamať. Ich si možno obalamutila ale mňa nie " prehovorím „Aj keby som vedela , si ten posledný ktorému by som to povedala "  prižmúri oči „Takže priznávaš že vieš kde je ?" krátko sa zasmejem „ To som nepovedala "

„Prestaň hrať hlúpu " preglgnem nechcem dať najavo aký vplyv ma na mňa . V skutočnosti som celou jeho prítomnosťou nesvoja ,mierne vydesená . Silne vypracované paže a hrudník mi hovorí o tom že brániť by sa bolo nemožné . „Možno to nehrám a hlúpa som " tlmene zavrčí a ja nebadateľne nadskočím .

„Chcem aby si ma k nej zaviedla " určite chlapče už sa trhám . „Nie " pristúpi o krok bližšie . Asi nie je často zvyknutý na slovo nie a hlavne od žien . „Nie ?" zavrčí . Zavrčanie nie je ľudské . To ma prinúti rýchlo zaspätkovať „Nie , pozri neviem kde je dobre ? Hlavne sa ukľudni " dvoma krokmi je u mňa .

Zdrapí ma jednou rukou pod krk a druhou mi stlačí líca k sebe . „ Ako sa opovažuješ hovoriť mi čo mám robiť !"
Jeho stisk na mojom krku zosilnie a ja zasipím . Oboma rukami chytím tú jeho a snažím sa ju od môjho krku odtiahnuť  ale je to nemožné . Lapám po vzduchu ale nič do pľúc nedostanem . Začne sa mi zahmlievať pred očami . Stisk sa uvoľní a ja začnem okamžite hltať vzduch . Čím viac sa chcem nadýchnuť tým menej mi to ide .

„Dýchaj , pomaly " to sa mu povie a prečo mi pomáha nech zmizne nenávidím ho nenávidím ich všetkých . Toho hlúpeho lapača , Pána , Vedmu tú blbú skrinku „Pomaly musíš začať dýchať pomaly inak sa udusíš" začnem nepretržite kašlať "Dievčisko hlúpe " vytiahne ma na nohy ale ja okamžite padám naspäť na zem ale nenechá ma spadnúť . Zdvihne ma na ruky a rozrazí dvere na izbe .

Niekam ma nesie netuším kam . Môj zrak je totálne rozmazaný. „Erik ? " počujem vysloviť otázku môjho lapača . Ale to začnem na novo kašlať . Vtrhneme do akejsi miestnosti a moje telo sa dotkne studenej mäkkej podložky aspoň myslím . Nemám čas nad tým premýšľať . „Pomôžte jej " prehovorí princ v rýchlosti . Môjho krku sa dotknú studené ruky . „Čo sa stalo " prehovorí pokojný hlas . Asi umieram to sa stalo „Začala sa dusiť" sama od seba ak by som mohla . Prevrátim očami  „Sama od seba ?" prehovorí pokojný hlas . Ó ďakujem  bože za rozumných ľudí . " To nehovorím ale hlavne jej pomôžte " ruky opustia môj krk „Podržte ju " zrazu ma držia dva páry rúk . Bodnutie ako od včely pocítim na viacerých miestach na mojom krku . Zhlboka sa nadýchneme a pohltí ma tam .