V zajatí lapačov

3.ch

Večer sa vraciam z práce ale nikto ma nesleduje pripadá mi to skoro zvláštne . Aj keď by som mala byť za to rada ale podvedome viem že je niečo zle . Zabuchnem za sebou vchodové dvere a zamierim hore do bytu odomknem a vstúpim . Pri dverách hodím kabelku na zem a zamierim do kuchyne . Vypnem si vlasy do drdolu aby mi nezavadzali a nalejem si vodu ,,Vieš myslel som si že tvoj život je zábavnejší '' naskočia mi zimomriavky . Pomaly sa otočim .Delí ma od neho len pult . ,,Ako si sa... sem nesmieš '' zasmeje sa hlbokým smiechom moje telo obalí hrejivý pocit . To by sa diať nemalo . ,,Menšia návšteva by ti prospela . A mimochodom aj ja mám väčší poriadok . Uprac si .'' Prižmúrim na neho oči ,,Čo tu chceš '' poviem podráždene ,,Myslel som že si múdrejšia. '' povzdychne si ,, Pozri nemám náladu na kopanie a jačanie . Takže to spravíme takto ty pôjdeš teraz so mnou , budem spokojný ja ty a aj môj šéf '' pozriem na neho neveriacky ,, Z akého nepredstaviteľného dôvodu by som mala byt spokojná ja ?'' zarazí sa ,,Ty to nevieš ? '' ,, Neviem čo?'' pošúcha si tvár vyzerá naozaj unavene. Kto vie kedy naposledy spal ,,Prečo lapači chytajú ľudí ?'' ,,Ehm nie ?'' teraz je on kto na mňa pozerá neveriacky ,,V skratke . Pán hľadá spomienku ak ju  nemáš si voľna ak ju máš nuž , zle pre teba '' ,,Čo ak ju mám ?'' uchechtne sa ,,A máš ?'' ,,A skadiaľ mám vedieť či ju mám '' poviem hystericky ,,Pokoj hysterka '' pri tom obíde pult . Ja tak isto . ,,Nehovor mi tak '' prevráti očami . ,,Tak dohodli sme sa?'' Znova pristúpi ,,Myslím že nie '' poviem rázne aspoň pre mňa to tak znie . Pozrie sa na mňa pohľadom ktorý hovorí že nemám šancu a rozbehne sa na mňa . Nezaháľam a rozbehnem sa tiež . Ešte že som sa nevyzula , rozbehnem sa k vchodovým dverám ale skôr ako stihnem chytiť kľučku už ma drží okolo pásu a potiahne ma naspäť . ,,Pusť ma!!'' Snažím sa mu vykrútiť . Takto to pokračuje hodnú chvíľu ale jeho stisk je stále rovnaký zatiaľ čo ja som už vyčerpaná . ,,Skončila si ?'' ,, Nikdy '' a snažím sa ďalej jedným chmatom ma otočí a skončime tvárou v tvar . Má tie najkrajšie zelené oči aké som kedy videla celé moje telo bzučí to som si do teraz nevšimla . Všimol si to aj on v jeho tvári sa objaví prekvapený takmer vydesený pohľad ale ako rýchlo sa objavil tak aj zmizne . ,,Prestaň !'' Povie nahnevane . Počúvnem ho aj keď nechcem ale stane sa ,, Tú spomienku niekto ako ty mať nebude tak nám to obom uľahči .Teraz pôjdeš so mnou a ráno sa môžeš vrátiť do svojho nudného života '' ak je to tak ako hovorí . Ráno by mohlo byt toto celé šialenstvo s lapačmi za mnou a ja by som mohla žiť tak ako do teraz . ,,Fajn '' na jeho tvári zbadám úľavu ,,Tak poď'' Lily !Sľúbila som jej že sa s ňou stretnem a dohliadnem na ňu ,,Počkaj ja nemôžem , dnes nie '' Otočí sa tvárou ku mne ,,A to už prečo ?'' ,,Sľúbila som kamarátke že na ňu dozriem '' pozrie na mňa ako na hlupáka ,,Koľko má rokov päť? '' ,,Nie ale keď sa opije je dosť nepredvídateľná a ja som jej sľúbila že na ňu dám pozor '' zdvihne kútikom pier ,,Ty v klube? To by som si pozrel . Poctivka '' naštvem sa nikto ma nebude volať poctivka ,, Nevolaj ma poctivka nepoznáš ma nevieš aká som '' prístupy bližšie moje telo opäť bzučí ale nedotkol  sa ma nechápem ,on sa to rozhodne ignorovať ale vníma to ,,Fakt ? Sledujem ťa už pár týždňov poznám ťa viac ako si myslíš '' strniem po tvári sa mu rozleje úsmev ,,Tak a teraz poď niekoho tam pošlem '' ,,Ale ona čaká mňa '' táto konverzácia ho unavuje svojim tónom hlasu mi to dáva dosť najavo ,, Máš mobil ? Tak jej napiš že namiesto teba pošleš niekoho iného
''vytiahnem si zo zadného vrecka mobil a rýchlo jej naťukané SMS že nemôžem prísť niečo my do toho vošlo a posielam za seba niekoho iného ,, Tak poďme '' a nasledujem ho von z môjho bytu