V zajatí lapačov

Ch.11

Zatnem päste. Posledný krát sa obzriem a skočím do tmy.

Pred 5 hodinami

Na moje prekvapenie chodba bola prázdna . „Nerozumiem " poznamenala som šepnúc . Nadia to nechala bez povšimnutia a ďalej kráčala chodbou . Keď sme sa dostali do hlavnej haly s kadiaľ viedla cesta k mojej osobnej cele. Nadia ma postrčila opačným smerom.

„Kam ma to berieš ?" opýtala som sa náhlivo . „Buď ticho " sykla. Okamžite som zarazila všetky otázky ktoré sa mi draly na jazyk . Moja jediná myšlienka smerovala k jednému. Mučiareň.

Zastavili sme pred dverami ktoré mi boli neznáme . „Až otvorím tieto dvere budeš utekať ako o život lebo ti on aj ide " prečo to robí ? „Prečo ?" Na perách jej zahrá mali úsmev „Kedysi na tvojom mieste bola moja sestra . Nikdy im neodpustím čo jej spravili . A ty by si dopadla rovnako . Si dokonca tvrdohlavejšia ako bola ona . Naposledy som ju videla keď ju odvádzali do mučiarne . Neboj sa temnoty zachráni ťa" to bola jej posledná veta pred tým ako otvorila dvere smerom do lesa . Ani na minútu som nezaváhala a rozbehla sa .

Konáre ma udierali do tváre . Bolo chladno a hmla padala na zem. Neustále som sa podkýnala ale nedovolila som si zastať . Strach ma poháňal ďalej . Moje pľúca horeli bolesťou ale neprestávala som sa hnať ďalej lesom . Ked už som si myslela že už neurobím ani krok vtedy som to započula . Štekot psov a dupot konských kopýt . Kone ? Fakt ?

Urobili si zo mna poľovačku . Odlepila som sa od stromu ktorý mi bol oporou a trielila som ďalej . Štekot  psov sa čoraz viac približoval . Strach vo mne bublal ako vriaca voda . Neustále som sa obzerala či sú už blízko a je praktick po mne . V tom sa štekot psov ozval s pravej strany . Rozbehla som sa smerom do ľava. Kde sa ozýval dupot koní.

Presne vedeli kde som nepribližovali sa lovili ma . Mali z toho zábavu . Možno preto ma Nadia pustila . A to celé z jej sestrou bol jeden veľký výmysel . Neostávalo mi nič iné ako bežať stále v pred . Aj keď to bolo to či oni chceli zahnať ma na nejaké určite miesto . Nikdy sa nepriblížili tak aby som ich viedela . Len počula a vnímala svoj vlastný strach . Aby ma spomalil . Ale môj strach ma skôr  hnal vpred . Nemala som čas byť unavená .

Zdalo sa mi už ako hodiny čo ma naháňajú . V jeden moment som to vzdala a zastala som uprostred lúky. Najviac strategické miesto na ukrytie . To som mohla rovno bežať k nim . Ale čo ma prekvapilo bolo to že dupot kopýt utíchol  a štekot psov sa premenil len na tiché kňučania . V prosbe roztrhať ma . Princ Erik vykráčal z lesa na obrovskom grošákovi . Moja hruď sa dvíhala a klesala v rýchlom tempe . Obzrel si ma od hlavy k päte a zdvihol obočie v otázke . Snáď asi prečo stojíme ? „Nechaj ma ísť !" skrýkněm po ňom zúfalo. „Si príliš cenná aby som ťa nechal ísť " jeho tvár je zahalená v čiernej šatke jeho modré oči svietia na divoko a sľubujú mi ešte veľa bolesti a trápenia .Dva meče zasunuté na jeho chrbte pôsobia hrozivo a nebezpečne . Vyzerá ako skúsený bojovník . Nie . Nie ako bojovník ale zabijak . Stavím sa že pozná milión spôsobov ako ma zabiť jedným šmahom meča . „Nie som cenná . Pre nikoho " nadvihne obočie . „Tvoja myseľ a tvoje spomienky tvrdia niečo iné " poznamená sucho.

„To že to povedala Vedma , ešte neznamená že je to pravd" poznamenám na oplátku ja . Odfrkne si „Dôverujem jej " pichne ma osteň žiarlivosti . Ako môže dvôverovať niekomu ako je ona . Zo všetkými len manipuluje . A hrabe sa im v hlavách . Zasmejem sa. „Preto si v lesoch a lovíš dievča ktoré možno niečo videlo ?" Prižmúri oči . „Presne pre to "

Na konci tohoto dňa budem mŕtva alebo mŕtva . Takže moje posledné vulgárne gesto voči princovi navždy utkvie v jejo pämati . „Tak si ma chyť" vyzvem ho a vbehnem do husto zarasteného lesa . Na koňoch nemajú šancu ledva sa niekedy preplazím ja . Ale žiaden šum ani dupot koní nepočujem . Klusám pomedzi stromy a predieram sa hustými kríkmi . Kde moje telo nezahaľuje oblečenie mám krvavé škrabance . Na ktorých krv už zaschla. Keďže okolo mna vládnu len zvuky lesa prejdem do kroku .

Niečo mi chýba . Kým si uvedomím čo to je šíp zasviští blizko môjho ucha a zapichne sa do kmeňu pri mojej hlave . Moje srdce urobí kotrmelec a začne tĺcť ako o preteky . To čo mi chýbalo boli zvuky lesa . Celý les stíchol a jedine čo sa ozývalo bol môj prerývaný dych a dupot koní a štekot psov . Okamžite sa dám do pohybu. Keď okolo mňa presviští další šíp ktorý sa zabodne predo mňa . Musím sa mu  vyhnúť aby som do neho nenarazila nohou.

Tretí šíp ktorý letí sa mi zabodne do pleca . Rukov mi prejde paliva bolesť dole až k prstom na rukách . Spadnem na zem . Automaticky sa dvíham zo zeme aj keď  s veľkou námahou ale zvládnem to . Podopierajúc si ruku bežím ďalej ale už o niečo pomalšie . S predu mi trčí hrot šípu . Silno krvácam.

Prudko zastanem keď sa mi pred nohami rozprestrie obrovská priepasť . „Je koniec mám ťa" prehovorí princ za mojim chrbtom  . Zosadne z koňa . „Poď" príkaže mi . „Vyberiem ti ten šíp . Nebolo našim úmyslom ťa zasiahnuť " v jeho hlalse a očiach  sa odráža ľútosť . Do očí sa mi nahrnie ešte viac sĺz ako predtým .

Jeho tón hlasu ma prinútil plakať viac . Bolesť sa šíri celým mojim telom začínam sa triasť ako ma opúšťa adrenalín . „Zoberieš ma k nej a ona mi bude naďalej ubližovať .Bude ma mučiť ale aj tak so mna nič nedostane" urobí krok ku mne . „Nemusí to tak byť stačí ak mi to povieš . Mám na to právo hľadám to už roky . A konečne som to našiel " jeho oči sa po tomto prehlásení rozšíria . Tvrdo sa zasmejem . „Nenašiel si nič " chytím hrot šípu ako mnou prejde vlna bolesti . Princ Erik sa zhrozí „Nesmieš vytiahnuť ten šíp . Vykrvácaš musí sa to zašiť " odfrkem .
„ Ako keby ti na tom záležalo " pozrie na mna neveriacky „Samozrejme že mi na tom záleží " moje srdce poskočí radosťou . Skadiaľ sa berú tieto silné mócie voči niekomu ako je on . Až vtedy si všimnem ako mi zelené oči vypaľujú dieru do hlavy v prosbe o čo ? Aby som som sa vzdala samotitulovanému princovi Erikovi ?
Nikdy .

Upriem pohľad dole do priepasti nevidím na dno tma je príliš obrovská . Ale počujem z dola šum . Neboj sa temnoty zachráni ťa . Na um mi prídu Nadiine slova .

Zatnem päste. Posledný krát sa obzriem a skočím do tmy