V zajatí lapačov

Ch.10

Myslím že od poslednej Erikovej  návštevy prešlo pár dní . Nie som si tým úplne istá. Dni sa mi zlievajú do kopy. Podnosy s jedlom mi nosia tri krát za deň . Nezjedla som ani jedno jedlo ktoré mi doniesli . Viniť za to môžem miernu depresiu do ktorej sa dostávam pomaly ale isto . Alebo len z trucu .

Potrebujú ma živú alebo nie ? Tak im to predsa nebudem uľahčovať . Ležím v posteli bez hnutia . Jedine čo som ochotná používať je kúpeľňa . Dvere sa otvoria . Dnu vojde staršia žena s podnosom ďalšieho jedla . Faktom je že ak vydržíte dostatočne dlho hladovať ,jedlo sa vám už nezdá ako dobrí nápad . "Drahá musíš niečo jesť„ napomenie ma žena . Pozriem sa na ňu prevrátim očami a znova sa zapozerám na strop . Žena si ťažko povzdychne a odnesie podnos z raňajším jedlom.

Približne o dve hodiny sa dvere znova otvoria . Dnu vojde vysoké dievča tak v mojom veku . Keď sa pozriem pozornejšie do jej tváre zarazím sa . Je to ona! To dievča ktoré po mne hodilo to oceľové lano . " Vstavaj ! Vedma ťa už čaká„ znova už nie. Dievča pristúpi k posteli a surovo ma vytiahne za ruku na nohy . Izba sa som ňou zatočí ale ustojím to . Vyjdeme von na chodbu . Tento krát dávam pozor a snažím sa zapamätať si každú odbočku . V hlave sa mi rodí nápad na útek. Nedávam mu veľa nádeje ale základ je myslieť pozitívne potom všetko vychádza ako má.

Schádzame dole schodmi na mne veľmi známu cestu k môjmu utrpeniu . Pán dnes nesedí na svojom obvyklom mieste ale stojí pri obrovskom okne s výhľadom na lesy . Les! To je moja šanca . Samozrejme ak tam nie sú nástrahy čo je dosť možné . Erik stojí vedľa Vedmi . Nevyzerá tak že ju nemôže zniesť ako to vyznelo z jeho slov predtým . Dokonca sa o niečom rozprávajú . Vedma sa zasmeje a dotkne sa jeho ruky . Zvláštne . Ich rozhovor je prerušený mojim príchodom ale stihnem započuť ako jej princ povie že ešte na to nie je ten správny čas . Čas na čo ?

Vedma sa otočí na Pána a čaká . Ten sa otočí a rukou jej naznačí že môže začať . Chladné ruky Vedmi sa dotknú mojej tváre . Najprv ma bolesť ochromí . Pred očami mi prebehne pár spomienok . A zrazu ma to napadne . Ak budem myslieť na tmu nič neuvidí no nie ? Snažím si predstaviť ako sa mi po celej mysli šíry nekonečná tma . Tlak na mojej tvári zosilnie . Po celej svojej mysli šírim tmu . „Nie !" Zakričí Vedma . Pokračujem až každý kútik mojej mysle pohltí tma . Otvorím oči .

Všetci v miestnosti na mňa upierajú pohľad . Vedmine ľadové ruky sú stále položené na mojej tvári . Výraz jej tvare je sústredený . Až teraz si všimnem aká je naozaj krásna . Ostré rysy tváre , výrazne lícne kosti , plné pery . Ozajstná kráska . Moje biele vlasy následkom genetickej poruchy sa nedajú porovnať s jej dlhými havraními vlasmi.

Vedma otvorí oči . „Čo si to spravila ?" Povie zhrozeným hlasom . Uškrniem sa. „To čo si videla " Vedma cúvne . „Vedma ? " osloví ju Pán „Čo si videla ?" Vedma neodpovedá prebehne pohľadom medzi mnou a Erikom . Zopakuje to ešte dva krát . Princ Erik spozornie . Položí jej rovnakú otázku ako jeho otec . Vedma pokrúti hlavou a vybehne z miestnosti . Zvláštne . Princ Erik ku mne pristúpi „Vysvetľuj" tak to vieš . Mlčím a upieram pohľad do jeho modrých očí. Je veľmi ľahké mu neodpovedať v jeho očiach sa dá stratiť .

Zamračí sa . Usmejem sa . Viem niečo čo oni nie . A to je moja výhoda aspoň v to dúfam . „Chceš vedieť čo sa stalo" obozretne prikývne . „Čo tak si vyjednať nejaké podmienky " viem že som trúfala ale tak isto aj zúfalá . Nemám čo stratiť . „Čo tak to vyklopiť a nezostať zbičovaná dole v cele?" usmejem sa. „Aj to je možnosť " postavím sa . Prirodzene musím zakloniť krk aby som mu videla dobre do očí. „Ale nech ma budeš mučiť akokoľvek nič to nezmení na fakte že nič nepoviem" princ pristúpi o krok bližšie . Tep sa mi zrýchli môj pohľad prejde od jeho oči k ústam . Chcem ho pobozkať . Čo to ? Skadiaľ sa to vzalo   . Môj pohľad si všimol a v jeho očiach sa zableskne . „ Uvidíme " povie „Uvidíme " odvetím . Energia medzi nami je hmatateľná . Pristúpi ešte o krok . Naše pery delí len pár centimetrov . „ Erik " poznamená Pán . A moment je preč . Princ Erik sa zamračí a odstúpi . „Nadia" Pán osloví lapačku . „Áno Pán môj " hľadím do princových očí. Ale v nich nie je ani stopy po tom čo sa stalo pred pár minútami . Jeho oči sú znova chladné a uzavreté. „Nuž keď si náš hosť pýta skúšanie mojej trpezlivosti . Tak jej doprajeme aké to je keď Pán trpezlivosť stratí " Nadia prikývne a chytí ma za lakeť . Vytrhnem sa jej „Čo so mnou spravíte ?" syknem . „Princ Erik ti to myslím vysvetlil. Drahá " strelíme pohľadom po princovi ale jeho vyraz ostane bez zmeny . Chladný ako jeho prekliate srdce .

Tento krát keď ma Nadia chytí za ruku už sa jej nevytrhnem . Kráčam poslušne . Keď sa za nami zavrú dvere na sále Nadia sa ku mne nakloní a šepne mi do ucha že keď bude správny čas tak mám utekať .

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~|
Čo myslíte princ Erik alebo lapač Sam? A kto je vlastne princ Erik a skadiaľ prišiel ? 😳👩🏼‍💻