V zajatí lapačov

Ch.6

Posledné čo si pamätám bola studená podlaha podo mnou . Pomaly otváram zlepené oči . Čo znamená že som mimo viac ako tri dni . Moje ústa sú suché a nepríjemne lepkavé . Musím zavrieť oči .Raz , dvakrát , trikrát kým ich nechám otvorené . V izbe je svetlo . Necítim sa veľmi dobre takže vstávať ani len neskúšam . Otočím hlavou doprava . Na nočnom stolíku vedľa postele je položený džbán s vodou .

Pomaly sa skúsim posadiť . Celé moje telo spaľuje nepríjemná bolesť . Posadím sa veľmi pomaly . Nalejem si vodu do pohára a z chuti sa napijem . Voda mi tečie po brade dole na stehná . Nevšímam si to a pijem ďalej . Doslova tu vodu hltám .

Dvere na mojej izbe sa otvoria ale som príliš zaujatá vodu aby som si to všimla . Zrazu pohár opustí moje zovretie . Ale na zem nedopadne . ,,Pomaly '' pozriem sa na osobu ktorá prehovorila . A kto iný by to bol ako môj lapač ?

,,Vráť mi to !'' Poviem nahnevane . Odignoruje ma , tak ako vždy . Myknem  plecom a zoberiem si džbán a napijem sa z neho . Veď to ide aj bez pohára tak čo . Vytrhne mi aj džbán . To sa už rozčúlene postavím ale hneď ako to spravím tak sa mi zatmie pred očami .Ale  nestihnem spadnúť pretože ma môj lapač zachytí .Znova mi bzučí a brní celé telo . Odstrčím ho a opriem sa o čelo postele .

,,Musíš na to ísť pomaly spala si 4 dni '' ako som si myslela bolo to viac ako tri dni ,,Nah ,neviem ako u vás,  ale u nás sa bezvedomie neberie ako spánok '' šteknem po ňom ,,Nebuď drzá'' odpovie mi kľudným a vyrovnaním tónom hlasu . Odfrknem si ,,Už len ty mi budeš hovoriť čo mám robiť '' zdrapí ma za ruku .Prvý krát som necítila bzučanie ale bolesť strašnú bolesť . ,,Pusť ma hneď '' jeho stisk zosilnie . Je zvláštne že ma nebolí len telo ale všetky moje emócie ako keby sa zbláznili . Cítim sa smutne dokonca cítim aj vinu . Nechcem sa tak cíti . ,,Už to neurobím prosím , prosím pusť ma '' zakňučím .

Ihneď ma pustí . V jeho očiach sa mihne strach . Objímem si paže . Cítim sa zle mám potrebu sa ospravedlniť . Po tvári mi začnú tiecť slzy . Takéto emócie som nikdy necítila . Samozrejme že vinu som už cítila ale tieto emócie sú neskutočne silné . Celú ma prevalcovali a to len kôli tomu že sa zachoval hrubo . Čo to ma znamenať ?

Pristúpi ku mne . Pohladí ma po ramenách oboma rukami ,,Prestaň plakať '' nemôžem prestať cítim sa pod psa ,,Čo si to spravil ? Prečo sa cítim takto ?''  poviem medzi vzlykmi a odstrčím jeho ruky . Nechcem aby sa ma dotýkal . Prečo sa tak cítim ?. ,,To sa stáva medzi ...medzi takými ako sme my'' povie mi ,,Ako sme my ?'' Povzdychne si ale odpoveď mi nedá ,,Už odpovedz !'' Mlčí ,,Mám právo to vedieť donútil si ma cíti sa zle , vinne '' strelí po mne pohľadom . Chce sa ma znovu dotknúť ale jeho dotyku uhnem . Spustí ruky ,,Má to niečo spoločne s tým čo vravela ona ? '' prikývne

A to ma rozosmúti ešte viac . ,,Ideš ma k nej odviezť znova ?'' Opýtam sa . Prikývne hlavou . ,,Veď som len teraz vstala '' ,,Pán sa nezaujíma a čím skôr sa to naučíš tým lepšie '' chce sa mi plakať ,,Sľúbil si mi...sľúbil že sa mi nič nestane že sa môžem vrátiť do normálneho života '' zamračí sa ,,Áno , ale to bolo skôr ako si to v tej tvojej hlave celé poplietla  . Nad čím si rozmýšľala keď si jej nechcela ukázať tú spomienku ? Do čista si sa zbláznila ? '' uf tak toľko slov som od neho rozhodne nečakala ,, Teraz ťa nenechá na pokoji a ani mňa ''

,,Ako to myslíš že teba ?'' prejde si rukami cez tvar ,,Bože nikdy som nechytil nikoho takého ukecaného ''
,,Čo tie dvere na chodbe ? Vravel si že za nimi sú taký ako ja '' uchechtne sa a zamrmle že mi nič neujde a niečo o tom že ma mu bol čert dlžný ,,Už viac nie '' ak by som kráčala tak by som zamrzla ,,Ako že už nie ?'' Postrčí ma k dverám a vyjdem na chodbu a nedá mi a musím sa pozrieť na každé dvere . Keď mi zachytí vlasy a odstrčí ich na bok aby mi mohol zašeptať ,,Všetci  sú mŕtvy ''

————————————————————
Bože 😍ďakujem Vám za čítanie a za hlasy veľmi ma potešili ani neviete ako ❤️ak máte nejaké nápady alebo dačo tak kľudne hoďte koment 😍😍