V zajatí lapačov

Ch. 14

Svetlo sa prediera cez moje viečka. Pomaly začnem otvárať oči . Pach konského potu sa zarýva do môjho nosa a dráždi ma ku kýchnutiu . Ale potlačím to a začnem sa obzerať okolo seba . Sedím na koni vpredu na sedle . Erik ma pridržiava a stromy sa mihajú okolo nás . Pomalým krokom  mierime neviem kam . ,,Kam to ideme? " opýtam sa ešte zachrípnutým hlasom . ,, To mi povedz ty " povie nezaujato Erik. ,,Pozri aj keby som ti chcela pomôcť , čo netvrdím že chcem , tak neviem kam presne treba ísť " To je lož viem presne kam ale nechcem aby nadobudol nejakú falošnú nádej že budem taká naivná a navediem ho presne k skrinke . Jej obsah je pre mňa takou istou záhadou ako pre nich . Ak mám povedať pravdu môj život sa zmenil na zmätok behom sekundy . Dala by som hoci čo za to aby som mohla stráviť nudní deň v obchode a odháňať zvedavé decka . Ach nie Lily . Dúfam že je v poriadku a neodvliekli ju tak isto ako mňa .

 Ako som mohla byť taká hlúpa a skočiť mu na to ? Pocit viny ma začal pomaly užierať . Musím zistiť či je v poriadku . ,,Nebudeme tu hrať žiadne pretvárky , viem tak dobre ako ty že vieš kde to je " mýliš sa tuto hru môžeme hrať   a veľmi dlho ,, Načo vám to vôbec je ? Veď je to len krabica " opýtam sa ,,Ach len krabica , tak sme naivný alebo hlúpy či oboje ?" ako sa opovažuje ,,Ja som tu tá hlúpa a naivná ? " to už odpovedám nahnevane ,,Tak keď je vaše veličenstvo také múdre čo tak ma pustiť a ísť si na výpravu za drakmi , krabicami a škriatkami sám ? " začnem sa mrviť a snažím sa vymaniť z jeho objatia , v ktorom je teplo a pohodlne ale to si teraz nemôžem dovoliť. Okamžite sa vymaním z takýchto myšlienok a sústredím sa na hlavnú úlohu a to je ujsť, nájsť krabičku a ujsť . Veľmi prepracovaný plán . ,, Niektorý škriatkovia by ťa stiahli z kože za takéto opovrhovanie ich druhom " to si robíš srandu ,,Čo ?" škriatkovia , snáď ,, A-aký škriatkovia veď tý predsa neexistujú , veď to sú len rozprávky pre deti " zasmeje sa ,, Netráp svoju myseľ , už aj tak určite trpí " a dosť , tresnem ho po ruke ktorá ma zviera okolo pása a skočím dole z koňa . Moje nohy sú stuhnuté a okamžite sa mi podlomia kolena ,, Nemusela si skákať z koňa len kvôli tomu aby si sa mi klaňala " povie z úškrnom . ,,Nemusela si skákať z koňa bla ,bla ,bla..." šomrem si pre seba ,, Hovorila si niečo ?" usmejem sa ,,Ale nie , netráp svoju myseľ už aj tak určite trpí " okamžite mu ten jeho blbý úsmev zotriem z pier. 

 ,, Môžeme spraviť dohodu , aj tak sa odo mňa nepohneš ani na krok " zasmejem sa ,, Ani na krok tak to určite , pri prvej príležitosti sa vyparím " pokrúti hlavou a ukáže na svoju ruku kde sa nachádza  nádherný zlatý náramok v ktorom je vsadene zelené oko . Poklepe po ňom a hlavou mi naznačí nech sa pozriem na svoju ruku . Zlatý náramok identický zo vsadením modrým okom sa blyští na mojej ruke. Ako si ho prezerám oko sa pohne . Vykríknem ,, Nekrič , prebudíš aj to čo nechceš" to čo nechcem ? Ja už ničomu nerozumiem . ,, Č-čo to má znamenať ?" poviem vystrašeným hlasom . ,,To moja milá sú náramky spojenia . Iba ten kto ich nasadil a odriekal zaklínadlo ich môže sňať dole " vytreštím oči . Pokračuje nezaujato vo svojom vysvetľovaní ,, Jeden náramok priťahuje ten druhý , vždy sa vrátia k sebe, nech sa deje čokoľvek , takže byť tebou nejdem veľmi ďaleko "  nadvihne obočie a sleduje ako sa snažím odstrániť náramok  z mojej ruky . ,,Je to zbytočné , ten náramok môžem odstrániť len ja , ak pôjdeš príliš ďaleko spáli ti to ruku" och nie toto nie , prečo práve ja ,, Je to kúzlo ?" opýtam sa nemôžem tomu uveriť že niečo také existuje . Áno viem o Vedmách ale toto je úplne nová úroveň . ,,Ako som už povedal , áno je to kúzlo . Modré oko symbolizuje moje " ukáže na svoje oči ,, A to zelené zas tvoje , náramky majú viac možností ako ich použiť ale to už tvoja starosť nie je a teraz pod sem "  mám na výber ? Ak sa vzdialim náramok mi vypáli dieru do mojej ruky . Poslúchnem , pomôže mi vysadnúť do sedla . ,,Takže kadiaľ ?" opýta sa ,, Náramky vždy odrážajú farbu očí spútaných k sebe ? " opýtam sa zvedavosť v mojom hlase je počuteľná ,, Áno " odpovie mi  ,, Cesta ?" opýta sa znova ,, Prečo by som ti to vravela ? Aby si dal krabičku svojmu otcovi ?" 

,,Ver mi alebo nie ale nemám v pláne krabičku vydať Pánovi "