V zajatí lapačov

1.ch

Kráčam postrannou uličkou svoje kroky zrýchľujme. Môj prenasledovateľ zrýchli tiež , už je to vyše mesiaca čo ma neznámy v kapucni prenasleduje . Zahnem za roh keby som viac zrýchlila už bežím .Z postrannej uličky vyjdem na námestie. Pohybuje sa tu veľa ľudí ,ale ani to mi nedáva pocit bezpečia . V našom svete to už tak chodí , každý si hľadí svoje .Konečne vidím svoj cieľ .  Skoro sa rozplačem od úľavy . Prebehnem na druhu stranu námestia rovno do obchodíku v ktorom pracujem. Odomkneme obchod a rýchlo za sebou zabuchnem dvere. Sem lapači nevstúpia . Nemajú na to právo. Lapači vám nikdy nevniknú do vášho alebo kohokoľvek obydlia ,obchodu to je zákon .Ale zákon im povoľuje uniesť vás. Nikto vám nepomôže ,môžete kričať jačať koľko chcete nikto nebude riskovať svoj život a únos svojho dieťaťa alebo seba samého . V obchode  vytiahnem žalúzie ale ako som ich vytiahla tak by som ich zatiahla naspäť . Lapač stojí na okraji obchodu naproti tomu kde pracujem opiera sa o stenu a ležérnym gestom mi zamáva . Ukážem mu naspäť obscénne gesto . Jeho postava sa otrasie smiechom . Nahnevá ma to . Najhoršie na lapačoch je že majú aj svoje životy nikdy neviete ktorý si to k vám nakráča do obchodu .Keď sú v civile môžu kamkoľvek a neraz sa stalo že to využili a porušili zákon o únose . Ako deň postupuje zákazníci prichádzajú a odchádzajú a ja sa začínam čo raz viac nudiť .O pól jednej zavriem na obednú pauzu lenže môj lapač ma cez výklad pozoruje a som tak nervózna že nezjem ani sústo . Radšej znova otvorím obchod . Deň pokračoval ako do obeda . Nudne. Večer som odišla z obchodu zamkla pozrela smerom kde stal môj lapač ale ten tam už nebol . Vydýchla som si ani som nevedela že zadržujem dych. Pomalým tempom som sa pustila domov. Prešla som okolo páru  ktorý si niečo horlivo vysvetľoval. Zaujali ma .Dievča bolo nesmierne krásne ,vysoké ,štíhle ,čierne vlasy oblečená v čiernej upnutej kombinéze . Chlapec vyšší ako ona , ostré rysy tváre ,silné šľachovité telo , špinavý blond obtiahnutá čierna kombinéza. Chlapec si ma okamžite všimne dievča spozornie ,,To je ona ?'' Chlapec prikývne hlavou a mne to docvakne je to môj lapač . Jediné na čo sa od úľaku zmohnem je ,,Do riti '' rozbehnem sa a dvaja lapači za mnou . Bežím uličkou. Nie je  fér že sú dvaja , dych mi už dochádza ledva sa nútim klásť jednu nohu pred druhú ale mám slušný náskok adrenalín mi nedovolí zastať . Zrazu sa zrútim k zemi zaplaví ma nesmierna vlna bolesti . Prvý môj inštinkt je vstať ale nemôžem od seba oddeliť nohy. Okamžite si sadnem a zistím že mám okolo nôh omotaný nejaký druh kovového lana ešte stále mám náskok začnem lano trhať rukami hýbať  s ním. Snažím sa nájsť koniec .Ruky mi už krvácajú ale podarí sa mi to . Okamžite vyskočím na nohy a bežím ďalej .Dievča sa zohne  po lano a lapač za mnou uteká ďalej . Už len jedna ulica a som doma . Telo mám ako v jednom ohni . Uvidím svoje vchodové dvere s posledných síl zrýchlim dobehnem k nim , začnem hľadať kľúče v kabelke . Lapač je už blízko nájdem ich strčím kľúč do dverí samozrejme na druhý krát už sa musím dostať len do bytu . Rozbehnem sa po schodoch lapač za mnou bývam na piatom poschodí . Beriem schody po dvoch lapač je tesne za mnou . Chytí má za členok a potiahne naspäť  spadnem na kolená .Bzučí mi celé telo je to hrejivý skoro chlácholivý pocit . Lapač má stiahne o tri schody dole , ostanú po mne krvavé šmuhy ,,Prosím nie '' snažím sa ho kopnúť .Trafím ho do ruky ktorou ma drží .Ani to s ním nehne kopnem ho ešte dva krát svoj úchop uvoľní využijem situáciu a rozbehnem sa hore po schodoch .Rozrazím dvere svojho bytu a zabuchnem dvere . Rozbehnem sa ku oknu a sledujem vchod . Ani nie za pól minúty lapač vyjde von . Lapačka na neho čaká . Obidvaja sa pozrú do môjho okna kde stojím . Lapačke sa na tvári rozšíri úsmev a palcom mi naznačí podrezaný krk . Ak by som nebola k smrti vydesená tak by ma to vydesilo . Lapač mi znova len zakýva . Ťažko prehltnem a zatiahnem záves .