Môj svet (Dokončené)

II.

Zobudím sa na to ako mi zvoní budík. Vstanem z postele a zájdem do kuchyne. Mama je už hore a ocko je v robote. Je v robote od rána do neskorého večera.
"Dobré ranko Lara."
"Ahoj mami. " odzdravila som a otvorila som chladničku. Vybrala som si mlieko a napila sa. S Randy sa stretávame vždy skorej tak nemám moc čas na raňajky. Umyla som sa a obliekla som si čiernu mikinu a čierne rifle. Vlasy som si len učesala. Do tašky som si zbalila toasty ktoré mi mama pripravila. Pozrela som na hodiny a zistila že by som si mala pohnúť. Rozlúčila som sa s mamou a utekala som na zastávku. Bežala som tak rýchlo že som už nevedela ovládať svoje nohy, potkla som sa a padla som rovno na nejakého chalana. Nie nie nie a nie. Bol to ten chalan z knižnice. Mal krásnu bledu pokožku a leskle biele zuby. V tej koženej bunde mu to fakt sekne.

"Zase ty ? Myslím že my dvaja máme na seba šťastie. " zasmial sa a pomohol mi sa postaviť.
"Eeh ďakujem. Jaa už asi pôjdem tak ahoj." nastúpila som do autobusu ktorý práve prišiel. Sadla som si na voľné miesto vzadu. V tom vidím ako sa ku mne ten chalan blíži. Aha no super takže aj on ide na tú istú školu.
"Ahoj. Zase sa vidíme." Zasmial sa a sadol si hneď vedľa mňa. Trochu som sa začala červenať.
"Kolkatačka si?"
"Toto je môj prvý rok na strednej."
"Aha, tak preto ťa nepoznám. Mimochodom ja som Nick."
"V knižnici si sa mi nezdal moc milí."
"Nebola si o moc lepšia."zaškeril sa no ja som odvrátila pohľad. Autobus zastavil a ja som rýchlo vybehla von. Nemala som chuť sa s ním rozprávať. Nick utekal za mnou a silno ma chytil za ruku.
"Pusti ma! Veď ma ani nepoznáš." nechápem prečo som to povedala. Nick bol úžasný. Chcela som aby ma držal.
"Ale veľmi rád by som ťa spoznal."
"Ver mi, nechceš ma spoznať. Som divná. "
"Neviem. Možno si divná ale páči sa mi to." Naozaj povedal že sa mu páčim ? Nie to nemohol. To sa mi len zdá. Všimla som si že ma stále drží za ruku.