O TÝŽDEŇ NESKÔR
Konečne som zdravá. Nick pre mňa ráno prišiel a spolu sme išli na autobus. Sadli sme si do úplne zadného radu kde bolo viac miest. Autobusár už zavrel dvere ale dobehol ešte niekto tak ich musel otvoriť. Keď prišiel ten chalan bližšie spoznala som ho. Bol to Leon. Zakývala som mu a on si došiel sadnúť k nám.
"Ahojte." pozdravil nás.
"Ahoj Leon od kedy sem chodíš do školy?"
"Od minulého týždňa. Ale teba som tu vtedy nevidel."
"Bola som chorá."
"Och to mi je ľúto. Nemala by si sa chodiť kúpať do jazierka." uškrnul sa.
Vystúpili sme a Leon nás s Nickom nechal osamote. Vraj nusel ísť za nejakým učiteľom ktorý mu mal dať nejaké učebnice.
"Kto to bol?" spýtal sa Nick s nie moc priateľským tónom.
"Leon. Zachránil ma keď som padla do jazierka." Začervenala som sa. Neznášam keď sa červenam.
"Aha. "
S Nickom sme išli do tried. Randy dnes chýbala. Išla k očnému. Takže som sa v triede nejako moc nemala s kým baviť.
"Ahoj Laraa." Pozdravila ma Ellenor s milým tónom ktorý vie vynikajúco zahrať. Neznášala som ju. Každého vie len ponižovať. Len som jej mavla rukou a odišla som na svoje miesto. Nemala som chuť sa s ňou rozprávať ani ju počúvať.
"Počkaj Lara."
"Čo chceš."
"Ani nič... len som sa chcela spýtať či chodíš s Nickom. Lebo dosť často sa s nim stretávaš."
"Teba do toho nič nie je."
"Dobre len sa pýtam. "
Neodpovedala som jej.Konečne obed. Celú poslednú hodinu ma bolelo brucho aká som bola hladná. Sadla som si na kraj jedálne sama. Bola som už v polke jedla keď si ku mne prisadol Leon.
"Konečne nemusím sedávať sám. "
"Aký máš pocit z tejto školy?"
"Vpohode."
Pohľadom som hľadala Nicka. Našla som ho medzi skupinkou chalanou pri veľkom stole. Rozprával sa s Tomasom Golnerom. Šéfom futbalového mužstva. Po chvíli sa na mňa pozrel. Potom sa pozrel na Leona. Zamračil sa a odvrátil zrak. Po škole som Nicka počkala pred školou. Došiel aj s celou partou chalanou.
"Ideme?" Spýtal sa Nick. Mali sme na pláne ísť spolu do parku. Tomas nás však zastavil.
"Neprídete zajtra na moju párty? Naši sú na týždeň do kúpeľov čiže mám dom sám pre seba."
"Ešte si rozmyslime." Odpovedal Nick za nás oboch.
"Okej. Čaute."
S Nickom sme sa prešli do parku a sadli sme si na lavičku pri jazierku.
"Lara?"
"Áno Nick?"
"Čo máš s tým Leonom?"
"Nič. Čo by som s ním mala?"
"Vidno že po tebe ide."
"Žiarliš?"
"Ehmmm... noo...nie. Lara len na tebe mi záleží. "
Bola som ticho. Len sme na seba hľadeli.
"Ľúbim ťa Lara."
"Ľúbim ťa Nick."
Nick ma odprevadil domov. Ľahla som si na posteľ a nerozmýšľala som nad ničím iným než nad Nickom. Myslí to somnou vážne ? Mohol by mať každú inú babu ktorú by chcel. Prečo si vybral práve mňa?
YOU ARE READING
Môj svet (Dokončené)
RomanceAhojte volám sa Lara a som úplne obyčajne šestnásť ročné dievča. No asi nie úplne. Moji spolužiaci si o mne myslia že som decká, divná, nenormálna a iné veci.Ja som si už však zvykla. Baví ma žiť vo svojom vlastnom svete v ktorom verím že existujú u...