Môj svet (Dokončené)

XIV.

Zobudila som sa na to ako Nick niečo hľadá v skrini. Zbadal že som sa zobudila a prisadol si ku mne.
"Dobré ránko." Usmial sa na mňa Nick.
Otočila som sa na druhý bok a snažila som sa ešte raz zaspať. Cítila som sa tak dobre zabalená v tej perine.
"No nie nie nie. Vstávaj spiaca krásavica. "
"Nick nechajma! koľko je hodín ?"
"Je presne päť hodín aj osem minút. "
"Šibe ti ?"
"Nie nešibe. Mám pre teba prekvapko. Poď vstávaj." Zavrela som oči a vypočúvala som ho. Začal ma štekliť na bruchu. Šteklil ma dokým som sa úplne neprebrala. Dal mi letmý bozk a vrátil sa ku skrini.
"Môžeš si ísť do maminej skrini vybrať niečo na prezlečenie."
"A nebude jej to vadiť?"
"Nie, kľudne si niečo vyber."

Otvorila som obrovskú skriňu Nickovej mami. Mala tam kopu krásnych vecí. Nechcela som jej však zašpiniť nejaké pekné veci tak som zobrala čierne legýny a šedé tričko.
"Kam vlastne ideme? " spýtala som sa Nicka.
"To je prekvapenie."
"Ale mne to nevadí. Prosím povedz mi to."
"Rád ťa stále viac a viac spoznávam. Zistil som že si nedočkavá."
Akože som sa naňho odula a potom som ho objala.
"Chýbal si mi Nick."

S Nickom sme išli do garáže. Bola tam krásna čierna motorka.
"Nasadni zlato."
Sadla som si a Nick dal batoh do malého kufra. Naštartoval motorku a už sme išli. Bolo to úžasné. Vietor mi fúkal do vlasov. Cítila som sa voľná. Pevne som sa Nicka chytila. Prekvapenie sa mu vydarilo. Zastali sme na veľkej lúke plnej kvetov. Nick mi pomohol zísť z motorky a zobral batoh. Rozložil deku vedľa jazierka ktoré žblnkalo rovno pred nami. Vybral misky plné jedla. Bol to piknik.
"Nick, ja neviem čo ti mám na to povedať."
"Nemusíš nič len ochutnaj moje vlastnoručne robené sendviče." Podal mi sendvič a jeden ochutnal aj on.
"Ehmm je to ... zaujímavé." Usmiala som sa naňho. Ale v skutočnosti to bolo príšerne.
"Lara neklam. Je to hnusné." Zatváril sa znehutene a sendvič vrátil do misky.
"Nejdeme sa prejsť?"
"Môžme. " Usmiala som sa naňho.
Chytil ma za ruku a vykročili sme k jazierku. Potom sme sa prešli aj cez les. Nečakane ma Nick chytil za pás a pritiahol si ma k sebe. Ústami sa približoval ku mne keď v tom ..."Lara!" Zakričal niekto za nami. Och nie. Leon.
"Ehh ahoj Leon."
Nick povolil zovretie ale stále bol blízko mňa. Chytil ma za pás.
"Čo ty tu?"
"Bol som sa prejsť s tetinym psom. Je skoro ako môj vlastný."
"Aha... no dobre tak ja idem ahoj."
Už sme s Nickom išli ale Leon ma rýchlo chytil za ruku.
"Počkaj Lara! Nechcela by si dnes večer prísť ku mne? Niečo chutné by som ti navaril a potom by sme si mohli spolu pozrieť film."
"Zabudni." Odpovedal Nick za mňa.
"Nemysli si že je Lara len tvoja chlapče. Chápem že žiarliš Nick. Lara sa úžasné bozkáva."
Vtedy to už Nick nezvládol a dal Leonovi facku. Nevedela som čo mám robiť. Celá som sa vystrašila pribehla som k Leonovi ktorému tiekla krv z nosa.
"Si vpohode Leon?" Pohladila som ho po tvári.
"Teraz už áno. " pozrel sa mi do očí a usmial sa.
"Nick mal by si radšej odísť." zahľadela som sa mu do tváre. Odvrátil pohľad a bez slova odišiel.
"Zoberiem ťa domov." Povedal Leon.