U LEONA DOMA
"Leon je mi ľúto čo sa stalo."
"Tebe to ľúto vôbec byť nemusí. Veď sa nič nestalo." Usmial sa na mňa a hladkal ma po tvári.
"Počkaj osetrím ti tú ranu. "
Zobrala som servítku a začala som mu utierať peru. Celý čas ma sledoval a nepúšťal zo mňa oči. Na chvíľu som ho sledovala aj ja. Priblížil sa ku mne a potom ma zdvihol a pritiahol si ma l jeho bruchu. Ležala som na ňom a išla som ho pobozkať no on sa mykol.
"Prepáč, spravila som niečo? "
"Nie, nič nespravila len ma bolí tá pera. Ale to mi nezabráni v tom aby som ochutnal tvoje sladké pery. "
Pri tom ako ma bozkával začal mi vyzliekať tričko. Trochu som mu s tým pomohla no zrazu mi zvonil mobil. Vypla som ho a sústredila som sa len na Leona. Je na mňa tak milý a dobrý. Ľúbi ma. A ja jeho. V tom mi mobil začal zvoniť ešte raz. Už som ho išla zase vypnúť keď ma Leon zastavil.
"Počkaj. Čo ak je to niečo dôležité?"
"No dobre."
Zdvihla som to. Bolo to neznáme číslo.
"Prosím?"
"Ahoj ty si Lara?"
"Áno kto ste vy?"
"Ja som Nickova mama. Volám ti len preto, aby si vedela že Nick je v nemocnici."
"Preboha čo sa mu stalo?"
"Mal úraz s motorkou."
"Och nie, ďakujem vám. Hneď dojdem."
Položila som a slzy sa mi už tlačili do očí. Veľmi som sa o Nicka bála. Cítila som sa hrozne. On leží v nemocnici a ja sa tu bozkavam s Leonom?
"Leon musíš ma odviezť rýchlo do nemocnice."
"Dobre. Idem."
V NEMOCNICI
Na chodbe som stretla sestričku. Bežala som za ňou.
"Dobrý deň, prosím vás mohla by som ísť za Nickom? Mal nehodu na motorke? Neviete kde je?"
"Prepáčte slečna ale navštevovacie hodiny už boli."
"Prosím vás. Potrebujem ísť za ním. "
"No dobre. Ale keby náhodou. Ja som vás tam nepustila."
"Ďakujem vám. "
"Na druhom poschodí číslo izby 189."
Už som ju ani nepočuvala len som utekala na druhé poschodie do tej izby. Nick spal. Sadla som si k nemu a chytila som ho za ruku. Bola som pri ňom do večera. Zavolala som Leonovi že môže ísť domov. Chcela som byť pri Nickovi dokým sa dalo. Doktor mi povedal že asi bude pár dní v bezvedomí. Mne to však nevadilo chcela som byť pri ňom. Chcela som aby cítil moju ruku keď sa zobudí.
YOU ARE READING
Môj svet (Dokončené)
RomanceAhojte volám sa Lara a som úplne obyčajne šestnásť ročné dievča. No asi nie úplne. Moji spolužiaci si o mne myslia že som decká, divná, nenormálna a iné veci.Ja som si už však zvykla. Baví ma žiť vo svojom vlastnom svete v ktorom verím že existujú u...