Môj svet (Dokončené)

VI.

U RANDY DOMA
Vyrozprávala som Randy celý príbeh. Od stretnutia s Nickom v knižnici až po včerajšok.
"Počkaj nechaj ma chvíľu aby som to mohla stráviť. Naozaj si spala u najobľúbenejšieho chalana zo školy?"
"Noo dá sa to tak povedať. "
Randy ma objala a usmiala sa tým jej sladkým úsmevom. Randy je veľmi zlaté dievča s dlhými blond vlasmi a chudou postavou. Aktuálne sú jej záľubou chalani.
"Čo keby sme sa prešli do parku?" navrhla Randy.
"Jasné, poďme."
V PARKU
Sadli sme si na našu obľúbenú lavičku pri jazierku. Kačky si v jazierku veselo plávali a čakali kým im niečo hodime. Hodila som im suché rožky ktoré sme s Randy doniesli. Vyšla som na menšiu skalu aby som bola bližšie ku kačkám. Zasekla sa mi však noha. Uvedomila som si čo sa stalo až keď som dopadla v jazierku. Vtedy som si uvedomila aj to že neviem plávať. Keď som bola ešte malá môj otec ma hodil do hlbokej vody v mori. Myslel si že sa tak naučím plávať. Ja som nezačala plávať ale začala som sa topiť. Odvtedy som plávať nikam neišla. Mám panický strach z vody. Zacítili som ako ma niekto chytil za pás a začal ma vyťahovať von z vody. Ďalej som si nič nepamätala.  Otvorila som oči a pohľad mi padol na chalana z vymakanou postavou. Bol to ten chalan ktorého som raz videla v parku mokreho bez trička.
"Si vpohode?"
"Áno. Len sa mi trochu točí hlava."
"Poslal som tvoju kamošku pre pohár vody."
"Ďakujem ti že si ma zachránil."
"Za málo. Vidno že plávať moc nechodiš." zasmial sa.
"Priznávam sa, naozaj nechodím plávať. Od troch rokov som nebola v žiadnej vode okrem sprchy. Teda dodnes."
"To si robíš srandu?"
"Vyzerám tak?" začali sme sa smiať. Nastalo ticho.
"Ja som Leon."
"Lara teší ma." zahľadela som sa mu do jeho krásnych modrých očí.
Prišla Randy a dala mi pohár vody.
"Neboj sa Lara všetko bude dobré. Si vporiadku ? Potrebuješ niečo ? Si zranená? " silno ma objala.
"Neboj som vpohode len je mi trochu zima.
"Och prepáč. Daj si toto." Leon mi podal jeho mikinu a ja som si ju obliekla.
"Ďakujem. Za všetko."