PRI SKRINKÁCH
"Ahoj Randy."
"Čau. Vieš koľko ťa tu čakám? Mohla som ešte vpohode spať."
"Prepáč trochu som sa zamotala. Ideme do triedy?"
Randy prikývla a išli sme. Prvú hodinu sme mali Biológiu. Tak sme si s Randy sadli do poslednej lavice. Učí nás pán profesor Helsink ktorý je docela vpohode.
Hodiny išli strašne pomaly. Posledná hodina bola francúzština. Tu som strávila kresbami upírov. Konečne som sa dočkala obeda. S Randy sme si zobrali jedlo a presunuli sa na koniec jedálne. Pri stole vedľa nás sedel Nick. Pohľady sa nám stretli. Nick však hneď pohladom uhol. Čo to má znamenať ? Prvé sa chce somnou zoznamovať a potom ani nezakyva? Odniesla som obed a s Randy sme sa pobrali domov. Každá sme išli iným smerom. Nechcelo sa mi ešte ísť domov tak som sa išla prejsť do neďalekého parku. Milovala som to tu. Všetko je tu krásne zelené a veľmi upokojujúce. Sadla som si na lavičku pod veľkú čerešoňu ktorá mala krásne jesenne zafarbené listy. Z tašky som si vytiahla môj notes. Nakreslila som doň jazierko ktoré sa predomnou rozprestieralo. Začula som za mnou zvuky. Zbadala som tieň ktorý sa skryl za krík. Možno to bolo nejake zvieratko. Občas sem chodia srnky. Za krikom však nič nebolo. Do notesu som si zapísala. MALÉ VÍLY A ELFOVIA ŠANTIA V PARKU. Nakrelila som malého elfa s žaluďom na hlave. Prešla som sa ešte kúsok po parku a zamierila cestou domov. Na konci parku za stromami som zbadala nejakého chalana. Keď videl že na neho hľadím len sa usmial, zakýval mi a odišiel. Bol mokrý a nemal tričko. Vyzeral ako by zmokol. No nepršalo. Bol mi veľmi sympatický a záhadný.
YOU ARE READING
Môj svet (Dokončené)
RomanceAhojte volám sa Lara a som úplne obyčajne šestnásť ročné dievča. No asi nie úplne. Moji spolužiaci si o mne myslia že som decká, divná, nenormálna a iné veci.Ja som si už však zvykla. Baví ma žiť vo svojom vlastnom svete v ktorom verím že existujú u...
