Nick je už týždeň chorý. Je nedeľa a ja ako každý deň sedím pri ňom a rozprávam mu. Rozprávam mu ako veľmi ho ľúbim, rozprávam mu čo všetko s ním chcem ešte zažiť. A dúfam že to prežije. Doktor povedal že Nick je na tom veľmi zle a je to tak päťdesiat na päťdesiat percent či prežije. Má otras mozgu a nejaké zlomeniny. Ak prežije, bude musieť byť na vozíku. Bolo mi to však jedno. Chcela som hlavne aby žil. Aby otvoril oči a bozkával ma. Doktor povedal že ak sa v týchto dňoch nezobudi znamená to že je koniec.
Došli Nickova mama a sadla si ku mne.
"Nick veľa o tebe hovoril." Povedala a smutne sa na mňa usmiala. Úsmev som jej opätovala no do očí sa mi tlačili slzy. Chvíľu sme len mlčky sedeli a hľadeli na Nicka no potom som sa odvážila opýtať.
"Prepáčte ale... chcela som sa spýtať čo je s Nickovym otcom."
"Ten už nie je medzi nami. " celý čas pozerala do zeme. Mala slzavé oči.
"Och ... to mi je ľúto. Nevedela som že..."
"To je vpohode. Nemala si to ako vedieť. Nick o ňom nikdy nehovorí. Bol silný alkoholik a zomrel na rakovinu."
"Nemusíte o tom hovoriť."
"Ja sa len bojím že stratim aj Nicka a už nebudem mať nikoho."
"Bude to dobré." Povedala som a objala som ju. Chvíľu sme sa ešte držali za ruky a mlčky sme sledovali Nicka.
"Ak dovolíš idem sa na chvíľu prejsť."
"Ak vám to nebude vadiť ja tu zostanem."
"Jasné zlatičko. A ďakujem ti. Za všetko. "
Usmiala som sa na ňu a odišla. Hneď na to došiel Leon.
"Ahoj Lara."
"Ahoj Leon."
"Ako sa cítiš."
"Dá sa." Odpovedala som ale pohľad som upierala len na Nicka.
"Pozri Lara, nemôžeš takto marniť celý tvoj čas. Nechceš ísť ku mne ? Môžme si pozrieť nejaký film alebo niečo navariť alebo hocičo čo chceš. " leon si prisadol ku mne a hlavou sa blížil k mojim perám a ruky mu skĺzli na moje boky.
"Leon nie! Ja už nemôžem. "
"Čo sa deje?"
"Leon ja ťa mám veľmi rada alee ľubim Nicka."
"Lara ale ja ťa miluje. Všetko čo sme spolu zažili a tie bozky." Zase sa pokúsil ma pobozkať.
"Leon prepáč mi ale bol to omyl. Prosím odíď."
"Chápem. Maj sa Lara." Povedal a odišiel.
V tom som si všimla že Nick sa zahmyril. Rýchlo som zavolala doktora, ktorý zapol nejaké prístroje. Srdce mi búchalo ako o život.
"Mám dobré správy slečna. Nick to prežije. Pár dní nebude rozprávať iba ležať a vnímať okolie ale pomaly sa bude dostávať do formy.
"Ďakujem vám doktor." Pobozkala som ho na čelo a objala som ho.O TÝŽDEŇ NESKÔR- U NICKA DOMA
Ležali sme s Nickom na posteli a rozprávali sme sa.
"Nick som naozaj rada že si to prežil. "
"Milujem ťa Lara."
"Milujem ťa Nick."
YOU ARE READING
Môj svet (Dokončené)
RomanceAhojte volám sa Lara a som úplne obyčajne šestnásť ročné dievča. No asi nie úplne. Moji spolužiaci si o mne myslia že som decká, divná, nenormálna a iné veci.Ja som si už však zvykla. Baví ma žiť vo svojom vlastnom svete v ktorom verím že existujú u...