Môj svet (Dokončené)

VII.

U RANDY DOMA
Obliekla som si veci ktoré mi dala Randy. A usalašili sme sa v obývačke na gauči. Randy doniesla teplú deku a spravila nám čaj.
"Ten chalan bol ale naozaj fešák." začala Randy.
"Ale Randyy."
" No dobre. Čo keby sme si pozreli nejaký film? Mám jeden o upíroch. Myslím že sa ti bude páčiť."
"To je výborný nápad."
Dopozerali sme film a išli sme si dať niecoe pod zub.
"Počuj Lara, ten chalan v tom filme mi pripomínal Nicka."
"Myslíš toho upíra?"
"Áno tebe sa nezdá?"
"Ale aj hej. Máš pravdu. Myslíš že Nick je upír? "
"Upíri existujú, čiže je to možné."
"Bolo by to naozaj úžasne. Budem si ho všímať."
"Inak nechcela by si u mňa prespať?" navrhla Randy.
"Naozaj rada ale radšej pôjdem domov. Nechcem ďalšiu noc spať inde. Dohodneme sa inokedy. Začína ma aj bolieť hrdlo."
"No dobre teda. Dúfam že nebudeš chorá. Ale som rada že sa ti nič vážne nestalo."
Ja som veľmi rada že mám takúto skvelú kamarátku.
RÁNO
Zobudila som sa so zapáleným hrdlom. Úžasne. Celú noc som nespala lebo som sa až dusila kašlom. Musím priznať že som trochu myslela na Leona ako ma zachránil ale aj na Nicka a náš bozk. Dnes takáto chorá do školy určite nepôjdem. Ale potrebovala som vidieť aspoň jedného z nich. Napísala som Randy správu. Možno ona niečo vie.
Lara: Čau Ran, som chorá. Dnes nejdem do školy.
Randy: Prajsem skoré uzdravenie
Lara: Nevieš ako sa volajú Nick a leon na facebooku?
Randy: Nick Grace, Leon Colyn
Lara: Ďakujem
Hneď som si ich začala vyhľadávať. Leona som našla hneď. Nickov bolo viac ale aj toho som nakoniec našla. Pár minút potom ako som si ich pridala, Nick mi napísal.

Nick: Ahoj Lara.
Lara: Čau Nick
Nick: Nestretneme sa skorej pred školou ?
Lara: Rada by som ale bejdem do školy. Som chorá.
Nick: :( skoré uzdravenie, budem na teba myslieť
Lara: Ďakujem
Vypla som mobil a išla som sa naraňajkovať. Mama už išla do roboty takže som bola sama. Napísala som jej stručnú správu že sa necítim dobre a zostanem doma. Spravila som si žemlu so šunkou a pustila som si televízor. V strede seriálu Záhrada niekto zazvonil. Možno to bol kuriér a doniesol niečo ocovi. Otvorila som dvere a vo dverách stál Nick. Neverila som vlastným očiam. Napadlo ma že som si mohla niečo krajšie obliecť a upraviť si vlasy, ale kto by toto tušil?
"Ahoj!" Nick ma objal a dal mi kvety. Moje obľúbené slnečnice. Pousmial sa na tom aká som prekvapená.
"Toto si naozaj nemusel."
"Ale ja som chcel."
"Poď ďalej. " Nick ma nasledoval až do obývačky a sadol si na gauč.
"Počkaj ma tu idem sa prezliecť."
"Nie nemusíš. Takáto si pekná."
Chvíľu sme len tak ticho na seba hľadeli a pri tom sme sa usmievali.
"Poďme do izby." prerušila som ticho a spolu sme išli do izby. Lahli sme si na posteľ a ja som zapla nejaký film. Ani neviem o čom bol lebo som vnímala len Nicka.
"Lara."
"Anoo?"
"Naozaj mi na tebe záleží."
Nevedela som čo mu mám odpovedať. Sústredila som sa len na jeho pery. Mal úžasne pery. Ani som si nevšimla že ma chytil za pás a pritiahol si ma k sebe. Potom sme sa pobozkali. Bolo to krásne. Uvedomila som si že len kvôli mne nešiel do školy.
"Nick a čo škola?"
" Nevyrušuj ma." povedal a pobozkal ma ešte raz.

Táto časť je venovaná Jajaaprosman ktorá ma vždy motivuje a prináša mi radosť pri písaní. 😍❤ Dúfam že sa vám epizóda páči ❤