"Lara!" kričala na mňa mama z kuchyne. Dobehla som za ňou že čo sa stalo.
"Áno mami?"
Sedela na gauči s vyloženou nohou.
"Hrozne ma bolí noha. Ani neviem čo som si urobila. Zašla by si prosím ťa za tetou Helou? Vraj má pre mňa nejakú masť."
"Jasné." Moc sa mi nechcelo ale čo som mala robiť? Tak som teda išla. Teta Hela bývalá o ulicu ďalej od nás na bytovke. Zazvonila som a teta Hela hneď došla a dal mi tú masť. Už som sa chystala naspäť domov keď na mňa zakričal Leon ktorý vynášal smeti.
"Lara! "
"Ahoj Leon. Čo ty tu?"
"Noo ja tu bývam. Akurát som navaril špagety s omáčkou. Sám som vymyslel recept. Mohol by som ťa pozvať na špagety ?"
"Jedlu nikdy nepoviem nie."
Odviedol ma k jeho bytu a odomkol dvere. V byte to nádherné rozvoniavalo jedlom. Byt bol malý ale veľmi útulný a pekne zariadený.
"Nevedela som že si taký kuchár."
"Nevieš o mne veľa vecí. Ale nepovedal by som že som nejaký moc super kuchár. Veď posúď sama." Zasmial sa a podal mi tanier s špagetami ktoré boli poliate bazalkovou omáčkou. Vložila som si vydličku do úst. V očakávaní na mňa hľadel.
"No čo povieš?"
"Hmm ... nie je to dobré. Ako to povedať... noo je to dokonalé. Je to naozaj vynikajúce. Nič lepšie som nejedla. "
"Teraz bez srandy? Naozaj ti to tak chutilo? Nemusíš klamať. Ja sa neurazím ak ti to nechutí."
"Nerobím si srandu. Je to úžasné. Niekdy by sa mal naučiť variť."
"Bude mi cťou. Nechcela by si ešte zostať? "
"Pôjdem radšej domov. Mama ma určite čaká. Má bolavú nohu, tak jej musím ísť odniesť ten krém."
"Môžem ťa aspoň odprevadiť?"
"Keď sa ti chce."
Pomohla som mu ešte spratať riad a išli sme. Bola to síce len krátka cesta ale stihli sme sa o veľa vecí porozprávať. Dozvedela som sa že je z Amsterdamu. Už sme boli pred mojim domom ale ja by som sa rada ešte rozprávala. Ticho sme na seba hľadeli. Išla som Leona objať keď ma zrazu pobozkal. Keď som si to uvedomila, odtiahla som sa. Mala som Leona rada ale myslím že zašiel ďaleko. Zbadala som za ním Nicka na bicykli ako išiel úplne naštvaný rýchlo preč. Pocítila som hrozný pocit viny.
"Leon ... jaa no.. toto sa nemalo stáť. Prepáč .. jaa musím ísť ahoj."
"Prepáč mi to Lara."
Zakričal no ja som už vbehla dnu. Cítila som sa hrozne.
YOU ARE READING
Môj svet (Dokončené)
RomanceAhojte volám sa Lara a som úplne obyčajne šestnásť ročné dievča. No asi nie úplne. Moji spolužiaci si o mne myslia že som decká, divná, nenormálna a iné veci.Ja som si už však zvykla. Baví ma žiť vo svojom vlastnom svete v ktorom verím že existujú u...
