Gucci Bitch

12.

U Jimina:

Nemám náladu na tie úžasné otázky otázky typu: Čo sa stalo a prečo si to spravil...úplne milujem tie otázky.

Jimin: Takže... Začni pekne od začiatku.

Ja: Prečo by som ti to mal povedať? Je to moja vec.

Jimin: Pretože ti chcem pomôcť a záleží mi na tebe. /Usmeje sa/

Ja: Záleží ti na mne? /Zasmejem sa/ Zrazu ti na mne záleží... Keď si mi zlomil srdce... Vtedy ti na mne tiež záležalo? Odišiel si... Nechal si ma samého... V ten večer... Mal som pocit že-

Jimin: Mal si pocit že to už horšie nemôže byť... Prepáč mi to.

Ja: Na to je už neskoro...
***
Nakoniec to zo mňa dostal... Jimin bol vždy moja skurvená slabina. Stále mám city k nemu. Ničí ma to... Som z toho všetkého zmätený...  Mal by som prestať nariekať ako malé decko. Stále sa len ľutujem.

Suga: Nad čím toľko premýšľaš?

Ja: Čo si oblečiem k tebe na tú párty.

Prečo mu klamem?

Suga: Skús kožené rifle /usmeje sa/

Ja: Na to rovno zabudni! Ešte to dopadne ako minule.

Suga: Bol som opitý... Moja vina to nebola.

Ja: Bola... Ty si pil.

Suga: Z celého môjho ľadového srdca sa ti ospravedlňujem.

Ja: Nechce sa mi tam ísť... Čo keď tam bude on?

Suga: JungKook? Netráp sa... Keď tam budeme hrať párik nič sa nestane.

Ja: Na to rovno zabudni.
***
Sedím oproti Jungkookovi... Jeho pohľad hovorí za všetko. Neznáša ma. Keby sme v tejto miesto len mi dvaja tak by ma asi dokopal k smrti. Rozhodol som sa ísť do Sugovej izby ktorá je o poschodie vyššie. Takže pomalými krokmi som sa z obývačky presunul na schody. Neznášam schody. ...Prečo nemôže mať výťah?
Pokračoval som v ceste do izby keď v tom som vrazil do Jimina.

Pozrel som sa mu do očí a mierne som sa usmial.

Ja: Prepáč mi to...

Poriadne si obzriem Jimina. Všimnem si ,že má na sebe riflovu bundu.

Ja: Ideš niekam?

Jimin: Som už unavený... A kto tých opilcov zanesie domov? Veď by ich zrazilo auto... /Zasmeje sa/

Ja: Máš pravdu... Nepotrebuješ s nimi pomoc? /Zaklipkam očami/

Jimin: Zvládnem to... Už by som mal ísť /nervózne si poškriabe hlavičku/ Tak ahoj Taehyungie~

Obišiel ma a pokračoval v ceste. Nezmohol som sa ani na slovo... Len som tam tak stál... Po chvíli vojdem do Sugovej izby a zatvorím za sebou dvere. Idem k posteli a rozžiaria sa mi očká. Milujem Sugovu posteľ. Skočím na posteľ a pretočím sa na bruško. Tváričku si schovám do vankúšov a prikryjem sa s perinou.

Po pár minútach niekto vojde ale ja to ignorujem... Povzdychnem si.

Ja: Suga... Ak si mi prišiel povedať aby som sa tam vrátil môžeš rovno zabudnúť... Nie som na nich zvedavý.

Tá osoba zamkne dvere a začne sa ku mne približovať. Jeho kroky sú dosť hlasné...

Ja: Nejdem nikam... Nedostaneš ma odtiaľto preč.

Fňuknem do vankúša a povzdychnem si. Tá osoba si sadne na môj zadoček a začne mi masírovať chrbát.

Jk: Nie som Suga pán Taehyungie~

Celý sa zachvejem. Keď si uvedomím ,že je to JungKook zhodím ho zo seba dole a rýchlo si sadnem.

Ja: Vypadni... Nechcem ťa vidieť.

Pozriem sa na neho a hneď uhnem pohľadom. Znovu cítim tú nepríjemnú bolesť... JungKook sa postaví zo zeme a pozrie sa na mňa.

Jk: Ale no tak Taehyungie~~ ja viem ,že po mne túžiš~ Už sa nemusíš hrať na nedostupného~ aj keď musím uznať ,že je to veľmi sexy~~

Povie dosť zvodným hlasom a ja sa pozriem na neho....Pozrie sa na jeho pery ktoré si hneď oblízne.

Ja: Nikdy som po tebe netúžil... Nikdy som k tebe nemal žiadne city.

Snažím sa zadržať všetky slzy ale mám pocit ,že sa to nedá. No tak Tae.... Vydrž to. Nemôžeš ukázať ,že si slabý.

Jk: Zaujímavé... V tvojich očiach vidím veľký smútok. /Zasmeje sa/

Ja: Neviem o čo ti ide.

Postavím sa z postele a idem k dverám ktoré sa snažím otvoriť.

Ja: Odomkni tie sprosté dvere!

Otočím sa k nemu a pozriem sa na neho. Začne sa ku mne nebezpečne približovať. Nadvihnem jedno obočie a on ma pritlačí o dvere, snažím sa od neho odtiahnuť ale on mi chytí ruky a silno mi ich stlačí. Fňuknem od bolesti a pozorujem ho.