24

195 9 1
                                    

~~~

JungKook sa po niekoľkých minútach zobudil. Na jeho tváril bol žiarivý usmev a jeho oči žiarili šťastím.

JungKook: Pre boha Tae! Ani nevieš ako moc som sa o teba bál!

Silno ma objal ale ja som sa mu hneď vytrhol z objatia.

Ja: Kto ste?

Jeho vyraz tváre už nebol veselý... videl som ,že sa mu moc chcelo plakať. No zaslúžil si to za to čo spravil...

JungKook: Som tvoj priateľ T-Tae... Ty... Ty si ma nepamätáš?

Ja: Ale ja nemám priateľa. Asi si si zmýlil izbu

Na jeho tvari bolo vidieť sklamanie a hnev čo vo mne prebudilo veľký strach. No tak ci tak mu chcel vrátiť všetko zlé.

Jungkok: Som tvoj priateľ TaeHyungie.... musíš si ma pamätať...

Ja: To meno mi je povedomé... no nepamätám si že by ste bol moj priateľ pán JungKook.

Jemne ma pohladkal po tvari a mojim telom prebehli zimomriavky

JungKook: Pamätáš si čo sa stalo?  Vieš prečo si tu?

Ja: Neviem. Čo sa stalo?

JungKook: Spadol si...z-zo schodov.... TaeHyung vážne som tvoj priateľ... prosím ver mi. T-Ty nemôžeš mať amnesiu

Ja: Tak to som sa musel poriadne udrieť keď si nič nepamätám

Doktor: Nemali by ste na pacienta tlačiť pán Jeon. A nemali ste mi hovoriť že má pravdepodobne dlhodobú amnesiu.

JungKook: On nemôže mať amnesiu! Spravili ste mu všetky vyšetrenia?!

Doktor: Vzhľadom na to že spal a nechceli sme ho budiť tak mu chýbajú ešte 3 vyšetrenia-

JungKook: Tak načo kurva čakáte?!

Začali sa mi z ničoho nič zatvárať oči. Cítil som sa tak slabý a unavený. Chcelo sa mi hrozne spať. Aj napriek tomu že som mal oči zatvorené som stále vnímal. Počul som ako JungKook vrieskal moje meno a pravdepodobne pritom aj plakal pretože mal taký zvláštny hlas. Taktiež som počul buchot no potom sa zrazu všetko prestalo.

Hehe niečo krátke som napísala pre vás. Další časť bude dlhšia sľubujem. Len mám toho v poslednej dobe veľa neviem čo prvé riešiť.

Gucci BitchWhere stories live. Discover now