Gucci Bitch

14.

JungKook sa začne pomaličky vo mne pohybovať a ja stále fňukám od bolesti.

Jk: Kurva Tae~!! Si tak hrozne úzky!

JungKook začne rýchlo prirážať. Jediné na čo sa zmôžem je plač. Čo iné mi zostáva? Nič...

Jk: Budem ťa musieť roztiahnuť Tae~~ ahhh~~ trošičku ťa to bude bolieť~

Celý sa zachvejem z tej predstavy a pozriem sa na neho vystrašeným pohľadom.

Ja: P-pro-sim nerob t-to.

Stečú mi slzy po tvári a on mi ich hneď zotrie. Začne znovu rýchlo a silno prirážať. Prehnem sa v chrbte a začnem stonať od bolesti. Po chvíli ho zo mňa vytiahne a oblízne si dva prsty ktoré do mňa rýchlo strčí. Znovu sa prehnem v chrbte a vykríknem od bolesti.

Ja: T-to b-bolí~!!!

Jk: Zachvilu už nebude.

Začne rýchlo pohybovať s prstami a začne ma rôzne rozťahovať. Kurva to hrozne moc bolí! Mám pocit ,že mi roztrhne zachvilu zadok! Vyberie zo mňa prst a nespokojne zavrčí. Znovu strčí do mňa svoj penis až po koreň.
Silno ma pleskne po zadku a ja zakňučím ako nejaký pes. Začnem ešte viac plakať pretože ho začne rýchlo a tvrdo prirážať.

Jk: Kurva~~ si tak úzky,že u-už zachvilu b-budem~

JungKook zastoná na celú izbu a ja sa snažím ukľudniť. Po pár tvrdých prírazoch sa do mňa urobí a ja si rýchlo zahryznem do pery. Je to hnusný a nepríjemný pocit... Pomaly ho zo mňa vytiahne. Pri každom jeho pohybe zakňučím od bolesti. Hrozne ma bolí zadoček... Ako budem cvičiť na telesnej pre boha?!

Jk: Ako dlho si sakra nemal sex?!

Hneď ma pleskne po zadku a ja sa znovu rozplačem od bolesti.

Jk: Prepáč citlivka~

Uhnem pohľadom a začnem sa pomaly obliekať. Všimnem si ,že ma JungKook pozoruje.

Pohľad Jungkooka:
Potreboval som z neho vyšukať dušu. Hrozne mi chýbal. Nikdy sa nevzdám svojho majetku... Tae bol a vždy bude môj. Je mi jedno ,že nechce byť somnou... Ja ho k tomu prinútim po svojom. Milujem keď môžem s ním šukať .... Je tak úzky a citlivý... Mhh~ tak dokonalý... Je to moja malá kurvička s dokonalou postavou. Milujem jeho stony a zadoček.

***
Domov som prišiel s hroznými bolesťami. Viete čo je na tom najhoršie? Stále cítim v sebe malých JungKookov... Našťastie mama,Jay a Lisa neboli doma. Takže mám celý dom pre seba... Pomalými krokmi idem do kúpeľne.... Pozriem sa do zrkadla a uvidím na svojom krku fialové až krvavo červené cucfleky.

Ja: Ja ho zabijem keď sa mi dostane pod ruky!!!!

Zoberiem si make-up trošičku si dám z neho na krk. Make-up si začnem rozotierať po celom krku... Po chvíli sa mi to podarí zamaskovať. Spokojne sa usmejem. Vyberiem si z vrecka mobil a všimnem si 10 zmeškaných hovorov od mami.

Ja: Ajajaj... A mám po vtákovi.

Poviem si sám pre seba a zavolám mamke. Keďže nezdvíha hovor tak zruším. Pomalými krokmi idem do kuchyne... Pozriem sa von cez okno. Nevyzerá ,že je zima... Mohol by som prespať pod holým nebom. Pousmejem sa a idem rýchlo do kuchyne. Pri každom mojom pohybe si zahryznem do pery od bolesti. Zoberiem si deku a vankúš idem znovu do kuchyne. Otvorím balkónové dvere a vídem von na terasu. Obzriem sa po záhradke ktorá je plná kvetín a hľadám miesto kde by mi vyhovovalo spať. Idem na koniec záhradky k malému jazierku. Nad vedľa malého jazierka stojí vysoká smutná vŕba. Príde mi to ako veľmi pekný strom... Neviem prečo. Pousmejem sa a opatrne si ľahnem na zem. Vankúš si dám pod hlavu a deku objímem. Pozriem sa na oblohu ktorá je plná hviezd.
***
Ráno som tak trošičku zaspal do školy... No čo vám poviem? Bol som hrozne unavený... Niekoľko hodín som pozoroval nádhernú oblohu. Milujem keď sa môžem pozerať na hviezdy.

Učiteľ: Kim TaeHyung! /Hodí do mňa kriedu/ Myšlienkami máš byť tu! Nie niekde inde!

Ja: Um... P-prepáčte.

Chytím si čelo do ktorého ma trafila krieda. To bolelo! Poviem ho mojej mamke!

Učiteľ: Takže TaeHyung... Čo je to stres?

Ľahšiu otázku mi nemohol dať?

Ja: Noo... Je to nejaká záťažová  situácia pri ktorej je napätie... Um... U každého sa stres prejavuje inak.

Pozrie sa na mňa prekvapeným pohľadom a ja sa usmejem svojom víťazným úsmevom. Neznášam tento predmet. Podľa mňa je komunikácia úplne zbytočný predmet... Budeme ho potrebovať? Nie. Vieme sa dorozumieť rukami a nohami. To nám stačí. Ten predmet je taký zbytočný ako Pytagorova veta. Nikdy ju totiž nevyužijem!

Tak... Dúfam ,že ste spokojný vy moji uchyláci >< 🖤