Revenge

Revenge 2- Prvé pátranie

„Ja som Niall! Inak tu bývala Summer!“ pri zmienke jej mena sa usmial.

„Ja viem! Poznám ju.“

„A ako sa má?“ spýtal sa hneď.

„Teba to zaujíma?“ pozrela som na neho prekvapene.

„Summer, bola úžasná pokiaľ ju neznásilnili a nezomrela jej mama.“

„Ty vieš kto to urobil?“ skúsila som sa spýtať s nádejou, že by niečo vedel.

„Nie!“

„Neznelo to presvedčivo!“ skonštatovala som.

„Jej by som neublížil,“ povzdychol si : „mal som ju rád. Bola milá a priateľská.“

„Veď to bola sivá myš!“ ironicky som sa zasmiala.

„Práve preto sa mi páčila, nezaujímalo ju to a aj napriek tomu všetkému bola sama sebou.“

„Súdiac podľa toho, že si s Miou, tak ty nie si sám sebou,“ neodpustila som si to.

„Nepoznáš ju! Tak nesúď!“ hneď sa jej zastal.

„Stačilo mi to, čo povedala Summer. Ani nevieš, ako jej to dievča ublížilo.“

„Boli to najlepšie kamarátky!“

„To teda neboli!“ zvýšila som hlas : „Najlepšia kamarátka bola Sarah. Mia sa so Summer, kamarátila len kvôli úlohám. Mia bola tá, kto ju nechal samú v ten večer, kedy ju znásilnili. A mýliš sa pokiaľ neviem nič o týchto ľuďoch. Viem o nich všetko!“

„Summer nemôže vedieť ako sa kto zmenil.“

„Myslíš si, že po tom všetkom by ju to zaujímalo? Už by ta zmena správania nezmenila minulosť!“

„Ona nie je človek, ktorý nenávidí. Je krehká!“

„Máš pravdu, už nie je!“ pozrela som sa späť na dom.

„Čo?... Čože?“ zakoktal sa

Na to som mu, už nič nepovedala. Nech si myslí čo chce.

„Sum... Emily!“ zakričal môj brat.

„Ahoj Set!“

„Všade som ťa hľadal, ideme na večeru?“ sadol si vedľa mňa ignorujúc Nialla.

„Samozrejme, už som hladná.“

Podal mi ruku a pomohol mi postaviť sa.

„Set?“ oslovil ho Niall.

„Áno?“

„Čo je so Summer?“

„Nezaujímalo to nikoho 4 roky... tak prečo teraz?“

„Lebo prišla Emily a...“

„A vie o nej viac než ktokoľvek iný!“ zasmial sa. „Zabudni na Summer, tá už nie je,“ povedal smutne.

Áno zomrela som v ten deň, keď som odišla do Londýna. A s týmto faktom sa musel ,každý zmieriť. Hlavne s tým, že už nikdy nebudem taká aká som bola.

Neviem, či sa mi to zdalo alebo nie, ale v Niallových očiach som videla slzy. Bez ďalších slov som chytila Seta za ruku a ťahala ho domov.

Po večeri som si išla ľahnúť. Tak a prvý deň by som mala za sebou. Zajtra môžem začať s pátraním po tých čo ma znásilnili.

***

„Tak kde chceš začať?“ spýtala sa ma Sarah.

„U teba!“

„U mňa?“ prekvapene na mňa pozrela.

„Áno! Čo všetko si počula po tom, čo som odtiaľ odišla?“

„Na toto sa ma pýtal aj tvoj brat,“ usmiala sa. To bol jasný znak toho, že sa jej ešte stále páči.

„A?“

„Musel ti to povedať!“

„Lenže ja to chcem počuť od teba!“ vybrala som si zošit a začala si značiť.

„Mia ako kráľovná ťa chcela ponížiť, preto ťa poslala na to ihrisko. Nikto, ale nevedel že ti hodili niečo do pitia. Na tom ihrisku sa nachádzalo viac ľudí, ktorí to videli no nič nespravili. Pri tvojom tele boli piati chalani, ktorí začali mať blbé narážky a napokon ťa jeden z nich...“ nedopovedala.

„Vieš mená?“ spýtala som sa.

„Hovorí sa o viacerých. Samuel Thomson, Daniel Steel, Niall Horan, Evan, Stev,“ vymenovala mi všetkých.

„To nedáva zmysel. Veď tí sa nikdy spolu nekamarátili!“ pokrútila som hlavou.

„Veď práve!“

„No nič budem musieť pátrať u nich samotných!“

„Prečo si si zakrúžkovala Niallovo meno?“ spýtala sa, keď mi nakukla ponad rameno.

„S ním som sa, už rozprávala.“

„A?“

„Niall nikdy nebol ten typ... hoci teraz chodí s Miou, čo je naprosto nepochopiteľné, ale mal ma rád. Toto by nedokázal!“ pokrútila som hlavou.

„Em?“ pozrela som jej do očí.

„Ako si prišla na to, že ťa znásilnili?“

„Lebo to viem Sarah! A to video bolo dôkaz.“

„Video?“

„Áno... po tom ako som sa vrátila domov z nemocnice niekto nechal video ako si to so mnou rozdáva pred dverami. Nebol to príjemní pohľad. A hlavne keď ma tam tak nechal.“

„Na tom videu nebolo vidno, kto to bol?“

„Nie... fajn poďme ďalej. Kde nájdem Evana?“

„V knižnici.“

„Ďakujem, uvidíme sa na ďalšej hodine,“ usmiala som sa.

Dala som jej pusu na líce a vybehla som z jedálne do knižnice. Najprv som sa len tak prechádzala pomedzi regále a sledovala očkom Evana ako roznáša knihy na ich pôvodné miesto.

Po desiatich minútach prišiel ku mne.

„Ahoj! Pomôžem ti?“

Ahojte :) Myslela som, že to pridám včera... no akosi som nemohla :D spoločenská únava je krutá vec :) Viem, že to nie je ktovie ako dlhé, ale aj k tomu sa dostaneme... Vaša Vix :)